V mesiaci september sa nám množia ďalšie výročia spojené s druhou svetovou vojnou. Okrem začiatku druhej svetovej vojny v Európe, jej oneskoreného konca v Ázii a Tichomorí na začiatku tohto mesiaca a Mníchovskej dohody na jeho konci tu máme aj 17. september 1939, začiatok sovietskej okupácie Poľska na základe tajného dodatku nemecko-sovietskeho „paktu o neútočení“.

Keď som tu naposledy písal o tragickej povahe veľkých štátnických rozhodnutí, pokúšal som sa tým načrtnúť charakter politiky ako umenia vo sfére možného.

Ak by som tu hneď na začiatku povedal, že naša dnešná slovenská situácia je vlastne to, čo sme chceli, mnohí sa naježia. Ale veď nahnevaní sme tak či tak. A radi k tomu dodáme ďalšie slová, dnes už znejúce ako zaklínadlá: sme „rozčarovaní“, „znechutení“, „sklamaní“.

Keď v januári roku 1965 zomrel Winston Churchill, Leo Strauss pri tejto príležitosti začal svoju prednášku z politickej filozofie pripomenutím povahy politiky pre tých, ktorí sa ňou zaoberajú ako študijným predmetom a musia túto jej povahu správne poznať.

Pamätám si na jeden z roztomilých kreslených vtipov od Vladimíra Renčína. Muž s rádiovkou a muž so štvorlístkom medzi zubami: jeden z nich púšťa z rúk ľudský mozog, dohovárajúc mu: „Tak běž, a pamatuj, že není důležité vyhrát, ale zúčastnit se!“

Výsledky druhej svetovej vojny sú naďalej s nami. Za ich dedičstvo, akokoľvek sprostredkované, môžeme pokladať aj viacero aktuálnych medzinárodných problémov a konfliktov. Lekciu tejto vojny nemôžeme opomenúť ani pri úvahách o dnešnom svetovom rozložení síl a potenciáli jeho zmien.

Téma nebude leto, ale predsa sa núka pri ňom začať: leto je totiž pre mnohých príležitosť tárať o konci sveta. Už zase je jasná nielen obloha, ale aj to, kto za to môže. A že celá doterajšia civilizácia je „celé zle“, všetko treba rozbiť a postaviť odznova, tentokrát poriadne. A odstrániť tých, ktorí...

Nové kolo globálnej konfrontácie demokracií s rôznymi „alternatívami“ režimov založených na svojvôli a neslobode nás núti oprášiť niektoré z minulosti známe otázky. A čuduj sa, pokrokový svet, tie otázky sa môžu začať javiť neotrepane nové. Ani tie odpovede nie sú také samozrejmé, ako sa zdalo.

V máji 1940 sa v Dunkerque vojská Britského expedičného zboru so zvyškami francúzskych a belgických spojencov ocitli v obkľúčení medzi nemeckými vojskami a morom, ktoré delilo francúzsku pevninu od britských ostrovov. Stovkám tisícov spojeneckých vojakov hrozilo nemecké zajatie. Jedinou únikovou cestou bolo more.

Máme viac než tri dekády od pádu železnej opony aj od konca tunajšieho komunistického režimu. A znova trpíme úzkosťou ohľadom našej destinácie. Budeme Východ alebo Západ? Kam teda patríme? A čo pre nás znamená Západ v politickom zmysle?