Zopár talianskych denníkov, ktoré vyšli deň po Pavarottiho smrti, si určite odložím k (už zažltnutým) Pravdám a Smenám z augusta 68 a z novembra 89. Chcem si zachovať možnosť fyzicky sa cez ne v budúcnosti dotknúť toho, čo Taliansko zažilo pri tejto smutnej príležitosti.

Nikto nespí. Umrel Luciano Pavarotti.K počúvaniu opier ma priviedol otec. Ako malému chlapcovi mi na dlhých prechádzkach rozprával obsahy slávnych opier. Príbeh Fausta, Margaréty a Mefista som spoznal najprv cez Charlesa Gounoda, až neskôr cez Johanna W. Goetheho.

V spravodajstve a nekrológoch sme sa rozlúčili s Lucianom Pavarottim príslovečne po slovensky: povrchne a s podtextom, že opera je pre nás čosi ako exotický folklór, ktorý sa síce patrí „európansky“ rešpektovať, ale ktorý „nám môže byť ukradnutý“.

Sú problémom šlabikárov módne ideológie, ktoré do nich tvorcovia vpašovali? Do určitej miery. Vážnejším problémom je však to, že ani 17 rokov po páde komunizmu neexistuje trh – v obsahovom ani ekonomickom zmysle – a najčítanejšia detská kniha je stále poplatná sovietskej „analyticko-syntetickej“ metóde.

Rozhovor s

Je to už desať rokov, čo v jednom z parížskych tunelov skonala princezná Diana. Ošiaľ, ktorý vyvolala jej smrť, možno porovnať azda len s posmrtnou glorifikáciou a „svätorečením“ Johna Lennona či Marilyn Monroe. Dojemné, až to bolí.

Viktora som takého nikdy predtým nevidel. Smutného, so slzami na krajíčku. Inokedy mu už svietili oči od rannej vodky.

Príprava spomienkovej bohoslužby pri príležitosti desiateho výročia smrti princeznej Diany sa zmenila na vášnivú mediálnu diskusiu o cnostiach a nerestiach druhej manželky princa Charlesa, vojvodkyne z Cornwallu.

Podala som si ruku s princeznou Dianou. Keď niekde poviem túto vetu, vzbudím okamžite rešpekt či vážnosť. Hoci okolnosti celej tejto akcie boli veľmi prozaické. Jedného rána v máji 1991 som sa ponáhľala k zubárovi cez stred Bratislavy, keď zrazu polícia prehradila Panskú ulicu, a ja som sa nechtiac ocitla za širokou žltou páskou.

Neobyčajne láskavý tichý drobný muž so smieškom v očiach hovorí, že čím je človek starší, tým jemnejšie má cvičiť svoje karate.