„Na vysočinách zámku, na Trenčíne / sedí si Matúš, jako pán si tróni, / čokoľvek žije v považskej doline, / pánovi Váhu všetko sa to kloní / a vlny Váhu, kadekoľvek plujú / jeho meno, moc, slávu oznamujú.“

„Ondrej, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Bosny, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým v Krista veriacim, ktorí nazrú do tejto listiny, pozdrav v (mene) Spasiteľa.“

Reginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiut ego non contradico. Táto latinská veta v preklade znamená: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám bude dobre ak všetci súhlasia ja nie som proti.“

Kedysi dávno, keď maďarské kmene bývali ďaleko na východe, mala princezná Emese sen. V sne sa jej do spálne zniesol ohromný dravý vták Turul a zmocnil sa jej. O deväť mesiacov neskôr sa jej narodil syn, ktorému dala meno Álmos. Jedného dňa Álmos videl na oblohe svojho otca Turula, letiaceho na západ. Nasledoval svojho otca a ľud nasledoval Álmosa. Až došli na úpätie Karpát, za ktorými sa rozkladala nová vlasť Maďarov.

„Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel vojnu; i jak víťaz, seba aj svój od jeho vládi osloboďiv národ, ňepodľehlí, stal sa panovňík; A zmužilích veľké založil králostvo Slovákov.“

„Ak porovnáme všetky jeho cnosti a námahy (…) nezahanbíme sa. Lebo jedným bol rovný, od druhých bol málo menší, ale od iných zase väčší. Výrečných prevyšoval horlivosťou a činných výrečnosťou.“

„Vynikajúci a o svoj národ najviac sa zaslúživší slovanský panovník v celom 9. storočí!“ Takto doslovne hodnotí Rastislava vo svojom diele Slovanské starožitnosti slovensko-český slavista P. J. Šafárik.

Prvá zmienka o Moravanoch, teda o slovanskom etniku obývajúcom územie na západ od hrebeňa Karpát, je z roku 822. Predpokladá sa, že už vtedy im vládol rod Mojmírovcov. Najznámejší z nich je prvý veľkomoravský vladár, Mojmír I.

Na začiatku 9. storočia bola v západnej Európe rozhodujúcou silou Franská ríša. Bola už dostatočne silná na to, aby kontrolovala a ovplyvňovala situáciu nielen vo svojom vnútri, ale aj tesne za hranicami. Na vlastnej koži sa o tom presvedčil aj prvý slovanský vladár na slovanskom území – Pribina.

Európa v siedmom storočí bola úplne inou Európou, ako bola v storočí piatom, teda v čase vlády Hunov a ich vodcu Atilu. V prvom rade 23 rokov po Atilovej smrti, v roku 476, zanikla Západorímska ríša, čím definitívne skončila 1200-ročná sláva Ríma.