Fanúšik vyhľadávajúci kvalitnú slovenskú hudbu to má ťažké. Veľká časť slovenskej hudobnej scény sa stále tvrdohlavo pridržiava vyšliapaných chodníkov, ani nehovoriac o
Beznádejne vypredaný sólový koncert legendárneho hráča na klávesové nástroje Chicka Coreu bol dôstojnou bodkou za tohoročnými Bratislavskými jazzovými dňami.
Albert Marenčin nikdy neskrýval svoju nevôľu voči Ústavu pamäti národa. Naposledy, keď napísal spomienku na Ctibora Štítnického, bez ktorého riaditeľského krytia by on sám nemohol garantovať nakrútenie ani jedného metra z filmov slovenskej novej vlny.
Voľakedy sme ich volali pesničkári. Dylan, Donovan, Cohen, Vysockij... Mali niečo za sebou a mali o čom spievať. Preto boli dôležité aj slová, ktoré sa menili v spievané príbehy či orálne posolstvá.
Igorovi Petrovi Meluzinovi, riaditeľovi Školy úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, sa spoločne s generálnym manažérom projektu Ladislavom Snopkom, štúdiom Rabbit & Solution a kolektívom autorov podaril skutočne „husársky“ a neprehliadnuteľný kúsok.
Jeden z najuznávanejších basgitaristov na svete, Marcus Miller, hrával s Milesom Davisom, Arethou Franklin, Frankom Sinatrom či Robertou Flack. Hovorí však, že najťažšie je pracovať sám so sebou.
