Aj nesmrteľní umierajú

.luboš Houška .časopis .hudba 23.07.2012

Muzikantské nebo je bohatšie o ďalšiu žiarivú hviezdu a my chudobnejší o skvelého hudobníka. Zomrel Jon Lord, zakladajúci člen Deep Purple, špičkový klávesista, hudobník a skladateľ. Človek, ktorý sa stal legendou už počas svojho života.

Rodinná oslava u Žákovicov

.časopis .hudba 22.07.2012

Festival Žákovic Open je ako hudba skupiny Hex: príjemný a priateľský. Počas dvoch dní na lúke u Maroša Žákovica pravdepodobne neobjavíte veľa novej hudby, ale bude vám tam dobre. Ako doma.

Pesničkárka a rockerka

.časopis .hudba 22.07.2012

Jej koncert označili niektorí za vrchol, iní za najväčšie prekvapenie tohtoročnej Pohody. Vyrástla na grunge, snívala o tom, že bude gitaristkou My Bloody Valentine, píše krehké pesničky, ktoré však hráva aj v ostrom, rockovom prevedení. A miluje prácu v štúdiu. Jedna z najvýŕaznejších írskych pesničkárok Gemma Hayes.

Pomaranče a Richter

.laco Teren .časopis .hudba 22.07.2012

Opera Láska k trom pomarančom Sergeja Prokofjeva v Opere de Bastille a retrospektívna výstava Gerharda Richtera v Beauburg Centre George Pompidou. Dve pozoruhodnosti v letnom Paríži.

Spirit of Pohoda: UK – NY – Svätý Jur

.ján Klíma .časopis .hudba 15.07.2012

Na Pohode ma vždy najviac bavia kontrasty a prekvapenia. Britské gitarovky boli určite pre mnohých splneným snom, na metal s hip-hopom zase kráčali s otáznikmi. Ja som to mal tentoraz presne naopak.

Tri dni v .týždni

.ľudmila Jozefáková .časopis .hudba 15.07.2012

Ako zmeniť a zlepšiť mediálne partnerstvo .týždňa s festivalom Bažant Pohoda? Čo urobiť inak a po novom?

Klasika v nepohode

.andrej Šuba .časopis .hudba 15.07.2012

Nie som cieľová skupina festivalu Pohoda. (Ale podotýkam tiež, že nevlastním Beethovenovu bustu a počúvam aj inú ako klasickú hudbu.)

Emilíanin návrat

.časopis .hudba 15.07.2012

Emilíana Torrini mala na Pohode vystúpiť 18. júla 2009. V dôsledku tragickej nehody bol však festival zrušený.

Dve tváre undergroundu

.peter Bálik .časopis .hudba 15.07.2012

Headlineri vždy rozdeľujú divákov Pohody na dva tábory – tých, ktorým sa ich vystúpenie páčilo a iných, čo sa po zopár pesničkách radšej vybrali k menším pódiám. Dôvodov, prečo sa niekomu akt na hlavnom pódiu páči a inému nie, je niekoľko, často za to môže aj premenlivý zvuk, ktorý býva v zadných radoch oveľa horší ako v kotle pod pódiom alebo jednoducho väčšia či menšia zainteresovanosť. Fanúšik je schopný stráviť od svojho miláčika čokoľvek, čo sa u náhodného diváka povedať nedá. A najmä pred hlavným pódiom je často toľko ľudí, z ktorých má každý iný názor.

Festival tancujúcich žiráf

.juraj Malíček .časopis .hudba 15.07.2012

Prvýkrát som si ich všimol už vo štvrtok, trčiace nad davom vyzerali, akoby šliapali vodu. Jedna, dve, tri, osamelé, občas sa natočili tak, aby na seba videli, ale to nebol zámer, skôr sa len tak rozhliadali.