Vysoká kultúra Romana Poláka

.roman Polák .časopis .klub 13.04.2014

Neviem, čo je vysoké umenie. To, čo máme v sebe, sú jednoduché otázky. Prečo je okolo nás, ale aj v nás toľko bolesti? Prečo sa život nedeje podľa našich túžob? Prečo sme takí slabí? A pritom chceme byť silní a vydávať svedectvá o zmysluplných činoch človeka. Otázok je veľa, ale neustále oscilujú okolo slabosti a sily, pokoja a rozorvanosti, túžby či beznádeje ľudskej duše. Umenie tieto otázky zhmotňuje, divadelné umenie personifikuje.

Prečo vyhral Orbán

.csaba G. Kiss .časopis .klub 13.04.2014

Prieskumy verejnej mienky už celé týždne signalizovali, že voľby vyhrá Fidesz. V radoch vládnucej strany napriek tomu bolo cítiť kŕčovité úsilie viesť kampaň až do poslednej chvíle.

Pohľad Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub 13.04.2014

Najprv, aby bolo jasné, o čom nehovorím: nehovorím o nedemokratických režimoch, kde sú ľudia akurát rukojemníkmi moci. Nehovorím ani o zločincoch a zločineckých klanoch, ktoré tak rady využívajú výhody demokracie. A nehovorím ani o korupcii, ktorá sa stala súčasťou našej každodennosti. Napríklad taký remeselník, ktorý mi príde opraviť záchod. Po dobre vykonanej práci si pri káve ponadávame na skorumpovaných politikov, a potom sa ma opýta, či mu zaplatím v hotovosti a bez faktúry, aby som ušetril na DPH. A už v tom ideme obaja.

Pohľad Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 13.04.2014

„Čím väčšia moc, tým väčšia korupcia,“ povedal Edmund Burke (1729 – 1799). Burke bol zakladateľom modernej estetiky vznešenosti, úžasného a hrozného, nepredstaviteľnej veľkosti a ničoty, ale aj grotesknosti a banálnosti. Známejší je však ako írsko-britský politický filozof a politik. Je konzervatívnou stranou osvietenskej mince. Človeka pokladal za nedokonalého a hriešneho, bol si vedomý, že je plný emócií, na rozdiel od osvietenského racionalizmu bol skeptický voči rozumu jednotlivého človeka a možnosti videl skôr v rozumnom usporiadaní štátu. Odmietol Francúzsku revolúciu. Chápal odvrátenú stranu pokroku a vnímal človeka v jeho spätosti s tradíciou a ústavnosťou.

Sila Kristovho kríža

.jaroslav Pelikan .časopis .klub 13.04.2014

Ježišovi učeníci si veľmi rýchlo uvedomili, že ich učiteľ žil preto, aby zomrel a že jeho smrť nebola prerušením, ale zavŕšením jeho života.

Homo cubanis

.yoani Sánchez .časopis .klub 06.04.2014

Štátne médiá chcú, aby sme začali zachraňovať stratené hodnoty. Podľa televíznych komentátorov sa má zodpovednosti ujať predovšetkým rodina, čiastočne školy, o vláde niet ani zmienky. Hovorí sa o zlých spôsoboch, hrubosti a nedostatku solidarity. O rozširovaní kradnutia, klamania a lenivosti. Keďže uplynulých 50 rokov mala na výchovu, vzdelávanie, médiá a kultúrnu produkciu monopol jedna strana, človek si musí položiť otázku: Kde sa nabrala všetka tá bieda?

Brzezinského obrat

.ondřej Šlechta .časopis .klub 06.04.2014

Tvrdenie Zbigniewa Brzezinského by sme pokojne mohli považovať za najprovokatívnejšiu vetu v medzinárodnej politike uplynulých rokov.

Jasnozrivý senátor predvída budúcnosť

.dmitrij Bykov .časopis .klub 06.04.2014

Senátor Kurganskej oblasti Oleg Pantelejev, ročník 1952, vzdelaním agronóm, rodený fotograf, nielenže vie predvídať budúcnosť, ale dokáže prečítať ešte nenapísané.

Vysoká kultúra Valerija Kupku

.valerij Kupka .časopis .klub 06.04.2014

Vysoká kultúra je nadnárodná. Vyrastá zo všetkého a všetkému sa rozdáva. Je slobodná v prijímaní a neobmedzená v rozdávaní. Hryhorij Skovoroda (1722 – 1794), potulný filozof, mystik, bájkar, básnik, hudobný skladateľ a pedagóg píšuci po rusky, latinsky a grécky, bol človekom vysokej kultúry a dôkazom toho, že vysoká kultúra a sloboda sú pojmy tesne späté a vzájomne sa doplňujúce. Žil v dobe formujúceho sa ruského impéria a rodiacej sa ideológie trojjediného (veľkoruského, maloruského a bieloruského) ruského národa. Je pokladaný za zakladateľa ruskej religióznej filozofie a pre Ukrajincov je ukrajinským Sokratom.

Putinovi treba dať po pysku

.grzegorz Górny .časopis .klub 06.04.2014

Žiadny štát v Európe neurobil pre ukrajinskú revolúciu viac ako Poľsko. Od samého začiatku bolo na Majdane okrem belaso-žltých vidieť aj bielo-červené vlajky.