Čarnogurského krok

.jaroslav Daniška .časopis .klub 14.10.2013

Ján Čarnogurský opustil KDH. Pre neho a túto stranu je to prelomový moment, pre moderné dejiny bezprecedentný krok.

Fenomén Babiš

.alexander Tomský .časopis .klub 14.10.2013

Do voleb v Čechii, jak se teď korektně říká, zbývají ještě dva dlouhé týdny (týden je před volbami obzvlášť dlouhý) a už je tu docela velké překvapení.

Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 14.10.2013

Ernesta Valka som spoznal v Mozartovom dome. Bolo to zvláštne mravenisko. Sídlila tam VPN, ale aj právna poradňa, kde dával ľuďom praktické právne rady a túžil po budovaní právneho štátu. Vedľa mala Gaba Langošová psychologickú poradňu a hore v kukani možno ešte stále sedeli zašití eštebáci. Cez nabodnutú telefónnu ústredňu v Dome politickej výchovy, ktorý tam sídlil pre novembrom 1989, mali v rukách tretinu Bratislavy.

Dary francúzsku

.martin Leidenfrost .časopis .klub 14.10.2013

Francúzsko vyčnieva v EÚ tým, že úrad prezidenta sa teší silnej, takmer monarchistickej pozícii. Väčšina prezidentov založila dokonca múzeá na svoju pamiatku, vždy v najzapadnutejšej provincii. Navštívil som tieto vysoko symbolické miesta, obmedzil som sa však len na troch prezidentov, ktorých Francúzi znovuzvolili. Na Charlesa de Gaulla, od roku 1959 do 1969 prvého prezidenta piatej republiky, socialistu Francoisa Mitteranda (1981 – 1995) a na gaullistu Jacquesa Chiraca (1995 – 2007).

Nie sme ničí nepriatelia

.kardinál József Mindszenty .časopis .klub 14.10.2013

Maďarsko si onedlho pripomenie výročie krvavého povstania z októbra 1956. Jednou z udalostí maďarskej revolúcie bol rozhlasový prejav maďarského primasa k národu. Prinášame jeho prvý slovenský preklad.

Chucpe

.paweł Lisicki .časopis .klub 06.10.2013

Poľská ľudovodemokratická republika bol právny a slobodný štát. Politici sa snažili zabezpečiť obyvateľom dobrý život, osobitne dbali na katolíckych kňazov. O ich bezpečnosť sa starala ŠtB. Keď na Petrovom stolci zasadol Karol Wojtyla, vlády ľudového Poľska sa snažili o jeho ochranu. S týmto cieľom dostal zadanie aj Tomasz Turowski, agent PĽR a oficiálne jezuitský klerik, ktorý sa tri roky láskyplne staral o iných poľských duchovných.

Rembrandtova otázka

.roger Scruton .časopis .klub 06.10.2013

Pýtam sa sám seba, čo nás robí ľuďmi. Jedna odpoveď na mňa hneď vyskočí, nie je to jediná odpoveď, aj keď otázka ju sama podnecuje. Ľuďmi nás robí to, že si kladieme otázky. Všetky zvieratá majú záujmy, inštinkty a vnímanie. Všetky zvieratá majú nejakú rámcovú predstavu o svete, v ktorom žijú. Ale len my si o svojom prostredí kladieme otázky. Len my odmietame byť definovaní svetom, v ktorom žijeme, a namiesto toho sa snažíme definovať náš druh a našu prirodzenosť.

Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub 06.10.2013

Monumentálnu plastiku Jozefa Jankoviča Čas už na bratislavských Ostredkoch neuvidíte. Padla v roku 2011 za obeť výstavbe novej administratívnej budovy spoločnosti Lidl. Ostane len jej fotografia v monografii Juraja Mojžiša a ako akási zvláštna náhrada firmy Lidl päťdielny súpis Sabiny Jankovičovej a Romana Popelára Sochárske diela na území Bratislavy 1945 – 2012, o ktorom sme debatovali v rámci jesenných diskusií Juraja Mojžiša v Stredouerópskom dome fotografie.

Ľavicovo-liberálny fašizmus

.roman Joch .časopis .klub 06.10.2013

Nedávno som recenzoval knižku Liberálny fašizmus amerického autora Jonáša Goldberga. Uvádza v nej, že fašizmus nebol pravicovým (klasicky liberálnym, konzervatívnym), ale ľavicovým hnutím (mladý Mussolini bol socialista a antiklerikál), ale aj ukazuje, ako bola americká ľavica v 20. storočí mnohými fašistickými konceptmi inšpirovaná. Od zväčšenia úlohy štátu v ekonomike cez eugeniku, velebenie generačnej vzbury mládeže až k predstave, že štát má dodať ľudským životom „zmysel“, urobiť ich „šťastnými“.

Osud liberalizmu

.pierre Manent .časopis .klub 06.10.2013

Liberalizmus sa presadil na konci 18. storočia, pretože priniesol nové riešenie otázky vládnutia európskych politických útvarov a neskôr tiež umožnil vyhnúť sa dvom alternatívam, charakteristickým pre predchádzajúce storočie európskych dejín – republike oslabenej vzájomným súperením záujmových skupín na jednej strane a monarchii utláčanej panovníkom alebo jeho aparátom (alebo obidvoma zároveň) na strane druhej. Až po tom, ako boli objavené a v praxi overené zastupiteľské a liberálne procedúry, mohla demokracia prekonať niekoľko storočí trvajúcu nedôveru voči nej, vyjadrenú v námietke, že predstavuje zriadenie, oslabované medzi sebou súperiacimi skupinami, ktoré ju odsudzujú na rýchly rozpad.