Zase som sa započúval do hudby, ktorá vznikla vďaka vzácnemu stretnutiu dvoch vynikajúcich hudobníkov. Raz do mesiaca mám totiž možnosť vybrať si podľa vlastného gusta približne 100 minút hudby, urobiť playlist a tešiť sa, že si to celé ešte raz vypočujem a dokonca budem môcť po každej pesničke verejne komentovať to, čo som počul.

Richard Curtis. Nemám vôbec predstavu, ako toto meno rezonuje vo verejnom priestore a či vôbec, odvážim sa však predpokladať, že ho poznajú minimálne fanúšikovia filmu, ktorí presne vedia, o koho ide.

„Som v Prahe v privátnom hudobnom klube, z ktorého odpadneš,“ napísala mi Nora Gill z agentúry Czech Tourism, vďaka ktorej som napísal a nafotil už zopár zaujímavých reportáží pre .týždeň. „Vybavím ti návštevu?“

Václav Macek organizuje už tridsaťštyri rokov v novembri Mesiac fotografie. Je to jedno z mála medzinárodných podujatí, ktoré sa na Slovensku udržali už tridsaťštyri rokov.

Prečo práve jazz? Táto otázka ma tak trochu prenasleduje. Občas robím rozhovory pre rôzne média a ak by som mal urobiť takú malú inventúru kladených otázok, tak musím označiť túto otázku za veľmi frekventovanú. Možno preto sa ma na to pýtajú novinári alebo moderátori, lebo v tom tiež nemajú jasno.

Holanďanka Candy Dulfer sa (v roku 1969) saxofonistkou doslova narodila. Teda, presnejšie, narodila sa saxofonistovi Hansovi Dulferovi, ktorý zároveň aj organizoval jazzové koncerty, a keď bola malá, chodili k nim domov ľudia ako Dexter Gordon, Archie Shepp alebo John McLaughlin.

S výtvarníkom Dušanom Nágelom sa poznáme dlho. Naše cesty boli desaťročia súbežné, prelínali a križovali sa ešte pred rokom 1989, keď ilustroval knižky našich rovesníkov. A to niečo znamená.

Keď pred troma rokmi, v stredu 10. novembra 2021, odišiel Miro Žbirka, uvedomili sme si, ako magicky dokázal spojiť takmer celú spoločnosť. Anglický gentleman, talentovaný skladateľ s otvorenou mysľou zanechal nezameniteľnú stopu na českej a slovenskej hudobnej scéne a svoju stopu v jeho hudbe zanechala Bratislava, ktorá bola jeho rodným mestom.

Jeseň je na Slovensku jazzová. Nielen tým, že v októbri pravidelne bývajú džezáky, ale aj preto, lebo v jeseni sa tu konajú viaceré jazzové festivaly. Moja skúsenosť, nielen naša domáca, ale asi celosvetová, hovorí, že pri takomto podujatí je vždy najdôležitejší jeden človek. Pre jednoduchosť ho nazvime jazzovým fanatikom.

Prechádzať sa v parku Giardini medzi národnými pavilónmi postavenými pred storočím či vnímať umenie autorov z celého sveta v priestoroch mohutných technických stavieb areálu bývalých lodeníc a skladu zbraní Arsenale patrí k najväčším lákadlám pre priaznivcov umenia na celom svete.