Oscar za najlepší film pre Všetko, všade, naraz ma prekvapil. Vlastne, prekvapilo ma všetkých sedem Oscarov, ktoré tento nezávislý film získal, vraj sa to pri jedenástich nomináciách dalo čakať.

Matúš Maťátko (38) patrí medzi najznámejších a najviditeľnejších výtvarníkov svojej generácie. Ako dieťa nerád kreslil, lebo mu to nešlo, ale v dvanástich ho vtiahol svet výtvarného umenia a túlal sa po galériách, kníhkupectvách a antikvariátoch obzerať monografie slávnych maliarov, no rovnako ľúbil komiksy. Neskôr rapoval s hiphopovou formáciou. Vďaka prieniku rôznych kultúr a vplyvov si vytvoril štýl, ktorý hneď spoznáte.

22. februára, v predvečer Dňa obrancov vlasti, sa na moskovskom štadióne Lužniki uskutočnila masová akcia na podporu ruskej vojny proti Ukrajine. Tradičný sviatok Červenej armády z roku 1920 „prilákal“ takmer 100-tisíc divákov.

Možno keby som sa nenarodil akurát v sedemdesiatkach minulého storočia ako to modelové Husákovo decko a nestal sa v osemdesiatkach programovým čitateľom sci-fi, mohol by som, predpokladám, nemilovať ruskú fantastiku.

Asi všetci sme videli tú epizódu s Mr. Beanom, v ktorej prišiel na skúšku. Keď sa však pozrel na otázky, zhrozil sa a začal od svojho prísediaceho všemožnými a vtipnými spôsobmi odpisovať.

Každý z nás pozná alebo minimálne počul o štyroch biblických evanjeliách. Zároveň ste však zrejme zachytili tiež to, že existujú aj iné evanjeliové spisy, ktoré sa do kresťanskej Biblie nedostali. Čo sa v nich nachádza a sú v niečom pre nás dôležité?

Žiaľ, nemám literárny talent ani nič, čo by ho aspoň vzdialene pripomínalo. Ak by som ho mal, rád by som napísal naozaj poctivú utópiu, román alebo ságu, v ktorej to nakoniec všetko predsa len dobre dopadne.

Na začiatku 73. medzinárodného filmového festivalu v Berlíne netajili riaditeľka Mariëtte Rissenbeek a riaditeľ Carlo Chatrian napätie. Nik nemohol tušiť, ako dopadne prvý riadny festival po dvoch pandemických rokoch, v čase ruskej vojny proti Ukrajine, energetickej krízy a aj represií iránskeho režimu proti vlastným občanom. Berlinale však dokázalo, že filmový festival v jeho tradičnej živej podobe potrebujú filmári aj diváci.

Chcelo by to nejaké antidepresíva do vodovodnej siete. Žiadne driáky, samozrejme, len také čosi slabšie, voľnopredajné, niečo ako chlór, ak sa teda voda z vodovodu ešte stále chlóruje, akurát by to tak trošku zlepšovalo náladu.

Začiatkom šesťdesiatych rokov som chodil na strednú všeobecnovzdelávaciu školu na Palisádach. Nad školou ústil na ulicu tajuplný bočný východ z tunela uzavretý mrežou, cez tunel sme chodili pešo do tanečných v PKO k pánovi Remišovskému.