Iveta a Dunaj sú dva nové slovenské televízne seriály, oba začali minulý týždeň ako dlho promované novoročné akvizície dvoch asi dominujúcich konkurenčných slovenských komerčných televízií a ja nesmierne rád konštatujem, že oba som si nielen pozrel (teda prvé epizódy), ale ani som ich neprepol priamo v procese (teda, kým išli), ba dokonca som ich neprepol ani počas reklamy: nech už je to na poriadku, ako to má byť.

Len nedávno, 3. januára, sme si opäť pripomenuli narodeniny J. R. R. Tolkiena. Tolkien zomrel v roku 1973, ale ak by žil, oslávil by tento rok svoje 131. narodeniny. Ak by sa to dalo, čo by nám mohol Tolkien odkázať do roku 2023?

Rosie (občianskym menom Ružena) Babicová sa minulý rok stala fenoménom (nielen) Facebooku. Jej niekdajšie idylické obrázky plné nehy, typickej pre naivné maliarstvo, zdrsneli. Červená čiapočka (Red) sa stala chuligánkou, začala fajčiť a spolu s kamošom vlkom nielenže robia zle tým, ktorí to s prírodou nemyslia dobre, ale aj trefne komentujú dianie vo svete, ktorý je všeličo iné, len nie idylka. Z ochranárky zvierat sa stala rešpektovaná a úspešná autorka.

Každý má nejaké hodnoty, na mnohých sa zhodneme, za niektoré by sme mali byť schopní dokonca položiť život. Aký má toto slovo význam? Menil sa v čase a je možné, že po prečítaní tohto textu zmeníte svoje uvažovanie o hodnotách.

Novoročný koncert viedenských filharmonikov je jedna úžasná, skvelá, fantastická tradícia s vlastnou históriou, mytológiou, hlavnými hrdinami.

Nie ten s kapustnicou, ale ten symbolický, vyjadrujúci pretlak konca roka. Toho obdobia pred sviatkami a medzi nimi, keď treba ukončiť, zavŕšiť veci. Odovzdať, čo musí byť do konca roka odovzdané, skorigovať, čo musí byť skorigované a tak ďalej, čo znamená extrémne pracovné nasadenie, u mňa spojené s až maniakálnou snahou upratať všetko, čo sa upratať dá, prípadne aj toho, čo sa nedá, ale aspoň raz do roka to treba skúsiť.

Vianoce sú tradične čas, keď si po roku nastavujeme morálny kompas a upratujeme hodnotové priority. Zase raz oslavujeme krásu rodinných a priateľských vzťahov, pripomíname si altruizmus a nezištnosť. Utvrdzujeme sa v univerzálnosti hodnôt ako spolupatričnosť či ľudská dôstojnosť.

Jedna z mojich zvláštnych vlastností – a je ich mnoho – je, že sa rád prechádzam medzi mŕtvymi. Aby nedošlo k nedorozumeniu, skúsim to objasniť. V mojej univerzitnej knižnici sa s potešením prechádzam medzi knihami.

Prvý raz som bol v New Orleans po revolúcii, asi v roku 1992. Potom som sa tam vracal – v rámci výletu s kamarátom alebo preto, aby som zažil Mardi Gras. Ale pred troma rokmi mi bolo jasné, že tam musím ísť.

Ako vyzerali tie ozaj prvé Vianoce? Žiadne medovníky, vianočné trhy... a hoci sa vtedy z pohľadu kresťanstva narodila ozajstná hviezda, tento článok bude o inej hviezde.