Nehoráznosť! Grobianstvo! Chrapúnstvo najhrubšieho zrna, čistý suterén, diskvalifikácia taká jasná, že jasnejšia už ani nemôže byť.

30. apríl je od roku 2011 Medzinárodný deň jazzu. Iniciátorom tejto myšlienky bolo UNESCO a uznesením ju potvrdilo Valné zhromaždenie OSN. To je pre nás, ktorí túto hudbu máme radi, významná udalosť.

Zaujímavý, zaujímavý, zaujímavý svet. Nie nevyhnutne temný, rútiaci sa v ústrety koncu, ktorý rozhodne nemožno považovať za happyend.

S podtitulom Príbeh zvukára nacistov grafického románu Hlasy bez ozveny by sme mohli polemizovať. Hoci ústrednou postavou je zvukový inžinier Hermann Karnau, vedľajšie postavy, a teda deti, sú rovnocennými rozprávačmi príbehu, o ktorom ste doteraz možno ani nepočuli.

Uvidíme sa v auguste. S týmito slovami sa s nami lúči Gabriel García Márquez. Ide totiž o názov jeho posledného diela, ktoré za života už nestihol vydať. Urobili tak jeho synovia krátko pred 10. výročím otcovej smrti.

Ide najmä o hudbu, ktorá znie celý rok v Rádiu FM. Neviem, prečo je to tak, alebo možno viem, ale nemám chuť sa tu o tom rozpisovať, lebo to nie je ani dôležité. Dôležité je to, že tento spôsob udeľovania ocenení v našom skromnom slovenskom šoubiznise vôbec existuje a že celá plejáda mladých tvorcov má šancu predstaviť svoju tvorbu na celkom reprezentatívnom podujatí s dobrou mediálnou podporou.

Nahlas by som sa to asi vypovedať neodvážil a aj potichu s tým mám dosť problém, ale nedokážem sa ubrániť myšlienke, že naším vôbec najväčším problémom predsa len bude ten nešťastný kapitalizmus, ktorý vlastne ani kapitalizmom tak úplne nie je, alebo je, neviem, nie som ekonóm, a tak by bolo najrozumnejšie vôbec sa nevyjadrovať.

Taká trošku búrka v pohári vody, ale na to sme si už v prípade streamingovej PR žurnalistiky zvykli. Vždy keď prichádza na trh nový seriál, sprevádza ho programová snaha urobiť z neho niečo výnimočné, udalosť, ktorá aspoň na chvíľu ovládne priestor, aby sa vzbudilo v potenciálnych divákoch zdanie, že si daný seriál nemôžu nechať ujsť, lebo by o čosi dôležité prišli.

Zaraďujem sa k tým, ktorých druhé pokračovanie Duny skôr sklamalo, alebo nenaplnilo ich očakávania. Kritiku nechám na iných a chcem zdieľať jedno pozitívne vyrušenie.

Tomáš Baťa bol inovátor v rámci podnikania, vzdelávania aj architektúry. Jedna z najkrajších stavieb baťovskej architektúry vznikla až po jeho smrti. Na jeho počesť.