V literatúrach východoeurópskych národov silnie klub mladých spisovateliek, ktoré sa vracajú do bolestivých území minulosti bez bázne a zbytočných ohľadov. Sofi Oksanen môže byť čestnou predsedníčkou tohto klubu.
Keď 16. októbra 2012 oznámil Sir Peter Stothard, predseda poroty Man Bookerovej ceny aktuálneho laureáta, o prekvapenia nebola núdza. Kvalita ocenenej knihy však dáva porotcom jednoznačne za pravdu.
Toto nie je román. Nie je to ani novelka. Je to „dlhá krátka poviedka“, ako autorka povedala v jednom rozhovore. Fo(s)ter sa dá bez problémov prečítať na jedno posedenie, no jeho atmosféra vás neopustí ešte veľmi dlho.
Dve knihy z dvoch centier sveta. V niečom sú podobné, v niečom akoby sa dopĺňali. Obe sú o láske v rozpadajúcom sa svete. Obe sú „multi-kulti”, obe sú znepokojujúce.
V dobrých kníhkupectvách sa nedávno objavil český preklad románu maďarsko-nemeckej autorky Zsuzsi Bánkovej Světlé dni. Hoci ide o bestseller, na svoje si prídu aj čitatelia-fajnšmekri.
Drsná škola, komiks libretistu Franka Millera a výtvarníka Geofa Darrowa, je dokonalým príkladom toho, prečo tento autonómny umelecký druh nikdy nebude takou súčasťou mainstreamu populárnej kultúry, ako sú povedzme film či literatúra.
Je to veľmi zvláštna kniha. Objemný komentár k biblickej knihe, séria kázní, ktoré odzneli v kostole – a pritom poetické, svieže, hlboko pod (ne)náboženský povrch zasahujúce čítanie.
Sociálni pracovníci nech berú román škótskej poetky a prozaičky do rúk opatrne. Môže im spôsobiť duševné popáleniny a frustráciu z neúspešnej námahy. Alebo len rozčarovanie z toho, že z mladistvých delikventov sa vlastne stávajú sympatické literárne postavy.
