Magická noc s basistom

.martin Bútora .časopis .osobnosť 02.10.2011

Bol to zázrak, že sa stretnutie na jeseň roku 1983 vôbec uskutočnilo, že účastníkov z Čiech a Moravy nezastavili fízli hneď za Prahou či za Brnom, že dorazili do chalupy kdesi v Karpatoch. Večer sa niesol v rôznych tónoch, debatovalo sa, pracovalo, popíjalo, rozoberala sa politika, kultúra, diskutovalo sa o obsahu budúceho čísla časopisu Obsah.

Neuchopiteľný Havel

.václav Malý .časopis .osobnosť 02.10.2011

Dobre si pamätám ten deň, keď som ho prvý raz osobne stretol. Bolo to v apríli 1978 pri zakladaní Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Bol som celý rozochvený, keď mi pri zoznamovaní podával ruku.

Bol to výborný šéf

.jozef Majchrák .časopis .osobnosť 02.10.2011

Rozhovor o Václavovi Havlovi s jeho bývalým kancelárom a súčasným českým ministrom zahraničných vecí Karlom Schwarzenbergom.

Prezident disident

.štefan Hríb .časopis .osobnosť 02.10.2011

Václav Havel má 5. októbra 75 rokov. Oslovili sme preto viacero ľudí, aby napísali svoj pohľad na českého dramatika, ktorý prerástol hranice svojej krajiny. A sme radi, že texty sprevádzajú exkluzívne fotografie Tomkiho Němca a Bohdana Holomíčka.

Keď sa nikto nesmial, mal pocit viny

.časopis .osobnosť 14.08.2011

Július Satinský podľa Milana Lasicu potreboval zabávať ľudí. Nemusel sa do toho nútiť. Jednoducho to bolo v ňom a veľa z toho tu dodnes zostalo. Hoci najlepšie by bolo, keby tu bol aj Julo.

Zvláštny pocit, ale veľmi krásny

.časopis .osobnosť 14.08.2011

Podľa Lucie Satinskej bol jej otec „dospelákom na strane detí". V detstve sa musela vyrovnávať s tým, že je všeobecne známym človekom, v posledných rokoch jeho života si však chvíle s ním užívala. V súčasnosti Lucia pripravuje na vydanie otcove cestovné denníky a neskôr aj jeho korešpondenciu. Je to podľa nej zvláštny pocit, ale veľmi krásny.

Július Satinský 70

.časopis .osobnosť 14.08.2011

Dvadsiateho augusta 1941 sa v Bratislave narodil Július Satinský. To znamená, že keby žil, v týchto dňoch by oslavoval sedemdesiatku. A to je práve zaujímavé: hoci v decembri 2002 zomrel, jeho duch ako keby tu stále bol. Veď ako ináč vysvetliť to, že len čo o Julovi začala hovoriť jeho manželka Viera či dcéra Lucia, jeho kolegovia a priatelia Milan Lasica, Pavel Vilikovský či Kornel Földvári, alebo vydavateľ jeho „bratislavských" kníh Albert Marenčin či šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb, na tvári sa im objavil úsmev. Ako keby sme sa už len pri spomienke na Jula všetci na chvíľu vrátili do toho veselšieho a krajšieho sveta, ktorý tu počas svojho života nenápadne vytváral.