Jedna pani, kdesi v

Milujem

Istý Jožko Mrkvička Spáč rozdelil sny na užitočné a

Viem, že lietadlo je splnený Ikarov sen. Trvalo dlho, kým sme sa všetci stali Ikarmi. Teda Ikarmi, ktorí doletia a slnko im nespáli krídla. Ale i tak, zdá sa mi, že letecká doprava nie je celkom to, o čo Ikarovi a jeho otcovi išlo.

Odjakživa silnejší vytláčali slabších. Väčšie zvieratá požierali slabšie a v škole väčšie deti šikanovali tie menšie. Človek má krásnu prirodzenú tendenciu nadŕžať slabšiemu, a to do chvíle, kým sám nie je v pozícii silnejšieho jedinca.

Keď sme boli v New Yorku, bývali sme u kamaráta Andreja, Slováka, ktorý v Novom meste nad Hudsonom už vyrastal.

Nie som práve basketbalistického vzrastu, preto ma asi fascinujú veže, komíny, hory i

Je tu veľký problém. Volá sa otec národa. Kto by ním mal byť. A má to byť len jeden otec, alebo viac otcov? Viac otcov každopádne budí podozrenie. Ale zase viacerí otcovia sú vždy lepší, ako otec neznámy.

Som rada, že slovenčina rozlišuje v pojmoch kamarát a priateľ. Spomenula som si, koľko kamarátov sa mi za život nazbieralo. Kamaráti zo školy, z hudobnej, z krčmy…Kamarát nie je veľmi nadčasové označenie. Keď svojich kamarátov porovnám s ľuďmi zo skupiny priatelia, je v nich dosť výrazný rozdiel.

V nejakej českej pôrodnici zamenili deti. To je to, čo rodičov vždy najviac desí, ak rodia v pôrodnici a nie doma. Vyjadril som sa správne – dnes už rodia rodičia, nie iba matky. Aj otcovia sa čoraz častejšie zúčastňujú tohto slávnostného aktu.