„Staroba prichádza na mačacích labkách,“ povedal mi kamarát a spiklenecky sa pri tom zasmial. Bolo jasné, že už o tom niečo vie. Prišlo mi ľúto toho úškľabku.
Dvojročné deti sú vyberavé rovnako v jedle ako v poézii. Nezožerú vám len tak hocičo. Dobrá básnička pre tie najmenšie deti je veľké umenie, niečo ako haiku.
Anton Srholec je ako Severka na našej nočnej oblohe. Nikdy som sa s ním osobne nestretla. Naživo som ho videla len pri niekoľkých akciách, na ktorých sa angažoval ako občan.
Milí priatelia, keď som bol malý, tak som sa vždy niekde zababral. Váľal som sa po zemi, v tráve, v bodliakoch i kríkoch. Krížom-krážom som prelietal po pieskovisku.
Nedávno som sa pripravovala na zahraničnú návštevu. To bolo roboty! Najprv pozrieť protokol, potom zoznam potrebných vecí, potom druhý papier s telefónnymi číslami a ešte všeličo.
Predstavte si, že sa to stane vám. Predstavte si, že prechádzate krajinou, v ktorej sa vôbec netúžite usadiť, lebo šanca, že tu dostanete azyl, je 1,1 percenta.
