Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 14.09.2014

Ja som za slobodu. Som za slobodu všetkých, čo chcú patriť niekam inam. Či už do inej krajiny, alebo iného spoločenstva. Môj pohľad na vec je veľmi, veľmi jednoduchý a naivný. Myslím si, že hranice, akékoľvek, sú úplne zbytočné. Čiara na mape. Čiara v mysliach. Veď sme, preboha, všetci obyvatelia jednej zeme, všetci sme deti jedného Boha. Lebo čiara sú len peniaze, nie šťastie. Nech si každý ide, na ktorú chce časť čiary, nech ho nikto nenúti presúvať sa a ani mu v tom nikto nebráni. Nech tí, čo okupujú, radšej skúmajú doma hranice svojej mysle, nech tí, čo sa bránia, nechajú odísť tých, čo nechcú zostať.

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 13.09.2014

Najnovší film Antona Corbijna, ktorý sa práve začal hrať v našich kinách, je absolútne omračujúci. Ukazuje prostredie protiteroristických agentov úplne inak, než to robia klasické špionážne rozprávky. To, čo odhaľuje, je, obávam sa, sivá pozemská realita nasvietená jednou sliepňajúcou neónkou. Niežeby sa nebolo na čo pozerať. Naopak. Ale tá pravda až bolí. Od prvého záberu je to veľký, fotogenický Corbijn, nech sa tvári akokoľvek vecne. Ale po skončení filmu, ak vám sadne tak ako mne, ostanete ako obarení.

Slovo brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 13.09.2014

Ráno ma sestričky z vedľajšieho kláštora nadchli napínavým rozprávaním o živote narkomana Gorana z Medžugoria a jeho premene. Roky sa pokúšal o samovraždu, ale vždy sa prebral iba v nemocnici. Teraz vraj žije s guľkou v hlave v usporiadanej rodine. A je čistý.

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 06.09.2014

Milí priatelia, niekedy mám veľkú chuť robiť neplechu. Neškodné veci. Žiadne hulvátstva. Prekrúcam slová, hľadám dvojzmysly, zatajujem sa, nedvíham telefón. Známy hovoril: „Ja telefón vždy zdvihnem. Čo ak mi idú peniaze?“ Po jeho vzore som hovory poctivo prijímal v nádeji, že idú peniaze. Nikdy žiadne neprišli. Teraz keď nechcem, nezdvihnem. Inokedy mlčím, keď mám hovoriť a hovorím, keď mám mlčať. Pri dlhých prehovoroch nápadne zívam, alebo sa tvárim, že zaspávam. Niekedy začnem aj nenápadne chrápať. To ma naučila mama.

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 06.09.2014

Vravíte: Boh je láska, ale keď príde na homosexuálnu lásku, vydesíte sa. Vidíte zvrhlosť tam, kde máte vidieť človeka. Čia je to zvrhlosť? Sex je vždy perverzný, ako poznamenal Woody Allen a vy by ste sa mali červenať pri akejkoľvek zmienke o láske, vtedy by ste boli dôslední. Ale vy sa nečervenáte, vo svojom svätuškárstve veľmi dobre viete, že tá čistá láska, ktorou oplývate, je viac ako tá neznáma, divná láska dvoch nepochopiteľných ľudí rovnakého pohlavia. Nadraďujete sa. Ale kde je v biblii zmienka o nad radenosti jednej lásky voči druhej?

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 06.09.2014

Slovensko sa uvelebilo v priemernosti – a je mu tam dobre. Stratila sa akákoľvek ambícia byť elitou. Podstatné je zabezpečiť sa a prežívať. V časoch Česko-Slovenska sme síce často hromžili na Prahu, ale zároveň sme sa chceli na ňu doťahovať. Dnes žijeme v otvorenom svete a naši ľudia, ktorí pôsobia vonku, sú v športe, vede a na iných pracoviskách často nadpriemerne úspešní. Doťahujú sa na kritériá a prostredie, v ktorom žijú. Ale tu nie je na koho sa doťahovať. Bratislava ako hlavné mesto stratila toto postavenie. Na Slovensku panuje a darí sa priemernosti.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 01.09.2014

Niektoré veci sú všade na svete rovnaké. V iných farbách, tvaroch, končinách, ale ľudia majú krásnu vlastnosť prejavovať sa takmer rovnako, nech pochádzajú odhocikiaľ. Matka starajúca sa o dieťa ‒ ok, nemá kočík a cumeľ, ale má tú istú lásku, nehu a strach. Šofér autobusu, vždy rovnako dôležitý – v Indii či na Slovensku. Úradník jediaci svoj obed v kancli. Namyslený biznismen v aute so šoférom parkujúci v strede križovatky.

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 31.08.2014

Nie je nič malichernejšie ako tieto liberálno-konzervatívne vojny, ktoré zas zaplavili internet po videu s Mariánom Kuffom. Je mi z nich nanič, pretože sú také zbytočné a stoja iba na obmedzenosti na oboch stranách. V našej hudobnej kapele sme všetci bezbožníci. Nechodíme do kostola. Naša viera tu je, ale nedokážeme ju definovať nábožensky. Stalo sa nám však, že nás začali v kláštore počúvať mnísi. Jedného pekného dňa sme sa opatrne zoznámili a odvtedy si navzájom vymieňame baktérie – v duchovnom zmysle.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 31.08.2014

Boh môže a má byť najväčším zdrojom pokory pre človeka. Nie je ťažké uhádnuť, že opakom tejto cnosti je pýcha. Teologický slovník o nej vraví, že spočíva v nezriadenej túžbe vyzdvihnúť svoje vlastnosti nad vlastnosti iných. Pýcha vždy privedie človeka na scestie. Deje sa to nebadane. Človek sa systematicky vnára do pýchy, ani nevie o tom. Paradoxne môže byť človek ponorený v pýche vyzdvihovaný ako človek pokorný. Lenže skúsenosť nám vraví, že pýcha človeka býva vždy demaskovaná. O to býva ten pád do seba fatálnejší. Netreba veľa fantázie na zistenie, že nepokorný človek už nie je schopný lásky. Pýcha ho totiž priviedla k nenávisti k všetkému a všetkým, a tak sa zneschopnil uskutočniť Lásku.

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 23.08.2014

Milí priatelia, praktické veci ma desia. Vo svojej naivnej pacifistickej detinskosti velebím veci nepraktické, komplikované, ťažké, ba priam nepotrebné. Imponujú mi zašité dekoračné vrecká, okrasné zipsy, okrasné záhrady, otrasné účesy, či gombíky, ktoré nemožno prestrčiť dierkou. Obľubujem veci, s ktorými sa nedá utekať, tiahnuť do boja, vyhrávať preteky. Uznajte, kto by bežal maratón s kávovarom v igelitke? Neúspešne bojujem proti nerozbitnosti plastových fliaš, v ktorých dehonestujúco skladujeme životodarnú vodu. Odmietam plastové i papierové poháre!