Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 19.01.2014

Keď už človek nemôže byť kočovným Cigáňom, cirkusákom ani kolotočiarom, ešte mu v tomto svete ostáva jedna možnosť: stať sa kamionistom. Zo spomínaných možností je to tá najkomerčnejšia a pre širšiu verejnosť najprijateľnejšia forma putovného života. Tak ako ostatné spomínané skupiny, ani kamionisti sveta neunikli môjmu drobnozraku. Na ceste z Kaukazu sme hladní odbočili z diaľnice do čudného „mestečka“. Po dlhých hodinách pustatiny, sme zrazu vošli do zvláštneho areálu, kde boli rôzne búdy, motely a reštaurácie. Pred každou z nich stál človek a kýval na nás.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 18.01.2014

Koncom júna 2011 som sa zúčastnil v pražskom Černínskom paláci na medzinárodnej konferencii k 20. výročiu odchodu sovietskych vojsk z Československa. Konferencia sa konala pod záštitou českých ministrov zahraničia a obrany. V jednej chvíli prišiel za mnou mladý novinár zo Slovenska a opýtal sa ma, čo hovorím nato, že sa nehovorí o Slovensku. Odpovedal som mu otázkou, prečo sa takáto konferencia nezorganizovala na Slovensku?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 12.01.2014

Klameme seba aj ostatných, aby sme vinou sveta nemuseli trpieť. Pravda totiž bolí. Preto väčšina Slovákov nikdy nepripustí, že Kotleba je extrémista, (len, skrátka, nemá rád Cigánov), nepripustí, že obvinení z kauzy Cervanová by mohli byť úplne nevinní ľudia, (presne ako ty a ja), alebo že si Hedviga Malinová svoje zbitie nevymyslela, ale je tou najkrutejšou obeťou šikanovania nového slovenského štátu, (pri ktorej je Kafkov Proces vzdialená, abstraktná rozprávka). Na internetových diskusiách tohto časopisu sa pri článkoch o všetkých troch kauzách objavujú nicky tých istých rozzúrených persón.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 12.01.2014

Slovo Rusko mi neznie exoticky. Možno takému Američanovi znie exotickejšie ako Mexiko, ktoré je zasa exotikou pre nás. V každom prípade, v našej zemepisnej šírke pojem Rusko nevyvoláva chuť na dovolenku. Slovo Kaukaz – to už je celkom iná reč. A vôbec, keď sa ten strašiak Rusko rozkúskuje na všetky tie pôvabné oblasti republiky – Tatarstan, Burjatsko, Kaukaz, Altaj, ... už sa nebavíme o ruskom Rusku, ale o krajoch sveta, ktoré...alebo vlastne stačí – o krajoch sveta. O krajoch v zmysle „na kraji”.

Slovo brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 11.01.2014

Chcel som pôvodne napísať, koľko humorných príhod človek zažije, keď cestuje vlakom na východ s nákladom unikátnych klobás Romana Kvasnicu a vystúpi potom v Markušovciach namiesto Margecian. Skrátka, úlet.

Lotroviny Pištu vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 06.01.2014

Milí priatelia, každý je hlavným hrdinom v príbehu svojho života. Môžeme byť akokoľvek empatickí, môžeme sa akokoľvek obetovať, vlastné ego sa ťažko potláča. Brat Pimen je mníchom v ukrajinskom gréckokatolíckom kláštore. Hovoril mi o večných sľuboch. Skladajú sa tak, že predstavený kláštora adepta „postrihne“. Cvak nožnicami prameň vlasov – a je to, si v tom navždy. Predstavený však najprv prikáže mníchovi, aby mu tie nožnice podal. Keď mu ich podá, predstavený ich hodí na zem a povie, aby mu ich mních opäť podal. Toto sa udeje niekoľkokrát, aby sa preverila poslušnosť a pokora mladého mnícha. Priznám sa, vytočilo by ma to do nepríčetnosti, nožnice by som hodil o zem a všetkým by som sa poďakoval, že „nazdárek“. Asi preto nie som mníchom. Neviem sa vzdať sám seba.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 05.01.2014

Fajčím cigaretu na ulici, ktorá vyzerá ako ulica plná zadných vchodov v americkom filme. Obzerám sa, či neuvidím pár „bezďákov“ pri ohníčku zo smetí. Nie, toto je Rusko, uvedomujem si. Ruská zima stále nič, a tak fajčím pomaly pred návratom na hotelovú izbu a rozmýšľam o novom gode. Včera búchali ohňostroje nad Moskvou, pár dní predtým bomby vo Volgograde, teraz je noc a pokoj a my mierime na Kaukaz. Pozrieť sa na kopce. Pozrieť zospodu. Nezvyk. Zhora to pôjde až vtedy, keď bude môcť môj malý syn sedieť v tom turistickom ruksaku. Nesťažujem sa, nemenila by som, len ticho rozjímam.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 04.01.2014

Skončil sa dvadsiaty rok slovenskej štátnosti a beží mnoho diskusií, kde sa nachádzame. Slovensko, jeho politické strany, ekonomické, kultúrne, spoločenské prostredie, cirkvi a voliči zažili 20 rokov, keď neboli vystavení žiadnemu vonkajšiemu ani vnútornému tlaku. Nemuseli robiť kompromisy, neboli vystavení cenzúre. S úľavou, radosťou, s istým oslobodením môžeme konštatovať, že po týchto dvadsiatich rokoch sa vidíme takí, akí v skutočnosti sme. Týka sa to bez výnimky nás všetkých. Nemôžeme sa na nič a na nikoho vyhovárať.

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti 14.12.2013

Už sa mi ťažko píšu listy. Podobám sa mladým, ktorí už vôbec nepíšu. Len ja neposielam ani SMS. Po Veľkej noci som si vydýchol, že to mám za sebou. Uprostred mojej spisovateľskej dovolenky, 15. augusta, keď si v rodine pripomíname odchod nášho otca do večnosti a s Máriou náš domov, sa mi snívalo, že som pri nočnej lampe na posteli ležal v akejsi veľkej hale a premýšľal, čo vám napísať k Vianociam. Vedel som, že má prísť moja matka. Keď som za dverami začul blížiace sa kroky, zhasol som lampu a predstieral, že spím.

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 08.12.2013

Milí priatelia, celoživotne sa vyhýbam tematickým príspevkom. Naivne si myslím, že budem nadčasový a moje postrehy pretrvajú. Napriek tomu ma niekedy atmosféra výročí či sviatkov prikvačí a ja neodolám. Tak dnes píšem článok o vianočných darčekoch. Neviete si ani predstaviť, koľko nezmyslov som už nakúpil svojim blížnym. Dokonca som aj nejaké veci vyrobil.