Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 08.12.2013

Všetci si mysleli, že som sa zbláznila, keď som vravela že budem rodiť v Rusku. Každý si predstavuje plesnivé chodby, nadutý personál a riziko infekcie. No divili by sa. Moskva má možnosti pre všetkých. A keby som musela nájsť jedno slovo, ktorým by som túto skúsenosť zhrnula, znelo by „подарок” – darček. Rusi sú darčekmi totálne posadnutí. Áno, ten odutý, mrzutý národ, ktorý do vás drgá v metre, kde tehotnej žene nikto nepodrží dvere, ale tresne jej ich rovno do ksichtu, kde v obchode sa na vás tak osopia, že vám nabehne husia koža, tak títo istí ľudia sa zmenia na bezodnú obdarúvaciu studňu, keď sa naskytne príležitosť.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 08.12.2013

Arcibiskup Róbert Bezák rok a pol po svojom odvolaní odišiel do cudziny. Ten rok a pol, ktorý sme na Slovensku spolu prežívali, sa už navždy stane súčasťou dejín našej Katolíckej cirkvi. Ak sa v novembri 1989 cirkev na Slovensku predstavila s veľkým spoločenským rešpektom a bonusom, ktorý korenil v statočnosti biskupov, duchovných a veriacich v období komunizmu, za uplynulý rok a pol sa tento bonus jemne zachvel.

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 01.12.2013

Je dobrým zvykom nepozývať mafiánov a pofidérnych oligarchov na významné spoločenské udalosti ako sú plesy či odovzdávania cien. Samozrejme, v lepších spoločnostiach. U nás to neplatí. U nás sa pred nimi otvárajú dvere, ktoré by jediné mali ostať zatvorené – dvere do dobrej spoločnosti. Hoci majú títo ľudia všade na svete moc a peniaze tak ako u nás, do istých spoločenských kruhov ich nikdy nepustia. U nás si „dzobkajú“ na rautoch z jedného stola s ľuďmi, ktorí preberajú ocenenia za to, že obetavo poslúžili verejnej veci.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 01.12.2013

Medzi nami žijú ľudia na pol ceste. Neviem to definovať presnejšie, ale chcem to ilustrovať na príklade ľudí, čo chodievajú do nášho kostola. Niekoľko z nich sa totiž nedeľu čo nedeľu stavia do prievanu sklenenej výplne dverí vo vestibule. Neochvejne tam stoja, nezávisle na mrchavom počasí. Navzdory nepohodliu spievajú, modlia sa, kľakajú, vstávajú.

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 24.11.2013

Milí priatelia, za posledné roky som zaregistroval desiatky článkov, ktoré sa začínali múdrosťou: „Nové spoločensko-politické zmeny priniesli nové názorové prúdy i do výskumu danej problematiky...“ a potom autori buď horekovali, že staré časy sú fuč, alebo sa nadchýnali, aké je všetko parádne. Všetci sa opierali o míľnik 1989, poniektorí ho označovali a dodnes označujú za „mýlnik“ od slova mýlka. Nič iné mi z tých článkov neutkvelo. Ja som mal v osemdesiatom deviatom desať rokov. Našou najväčšou vidiecko-detskou revolučnou rebéliou bolo, že keď sme išli po ulici, revali sme ľuďom do gamatkových otvorov v stene. Užívali sme si to.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 24.11.2013

Moja babička stále hľadala svoje okuliare. Išlo nás z toho poraziť. „Deti, neviete, kde mám zasa okuliare?” pýtala sa a šmátrala. Bez okuliarov sa okuliare ťažko hľadajú. Boli hrubé, kostené, zlepené lepiacou páskou na pravom kĺbe. Bledohnedé. Keď nedržala páska, prišiel na rad leukoplast. Babičke okuliare často padali nabok, ale jej to nevadilo. Čítať sa s nimi dalo. Často sme sa jej pýtali, či nechce nové okuliare. „Netreba, vravievala. Veď čítať sa s nimi dá.” Vyzerala smiešne, ale bola to naša milovaná babička, a tie dolámané okuliare k nej tak nejako patrili.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 23.11.2013

V druhej polovici novembra 2013 sa v historickej budove SNR v Bratislave konala konferencia Politický exil z krajín strednej a východnej Európy. Usporiadala ju medzinárodná organizácia Európska Sieť Pamäť a Solidarita v spolupráci s našim Ústavom pamäti národa. Prišli historici zo 14 krajín vrátane USA, Nemecka, Poľska, Ukrajiny, Slovensko, Česka, Chorvátska, Slovinska či Maďarska. Hovorilo sa o politických ideách a koncepciách v exile, o vzájomných vzťahoch medzi exilovými organizáciami, o komunistických tajných službách v zápase s exilom a podobne. Účastníkov konferencie prijal na recepcii poľský veľvyslanec.

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 17.11.2013

Keď som prišla z pôrodnice domov, chvíľu som sa pozerala na pákovú batériu nad drezom v kuchyni a rozmýšľala, ktorým smerom tečie studená a ktorým teplá voda. Prázdno. Moja sestra tvrdí, že pôrod je osvietenie. A to som mala pôrod, ktorý môžem považovať za životný zážitok! Tak ako iní investujú do exkluzívnej dovolenky v neznámom, krásnom svete, my sme investovali do pôrodu v neznámom, krásnom, rakúskom zdravotníctve. Pôvodne som túžila rodiť do vody, a to sa dalo v Hainburgu, v nemocnici, ktorá je od nášho petržalského bytu vzdialená pár minút autom, bez problémov.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 17.11.2013

Milý Marián Kotleba, keďže si sa už dostal tak ďaleko, ako si sa dostal, a hrozí, že sa dostaneš ešte ďalej, mám k Tebe pár prosieb. Ako občan, aktivista a rojko, dievča, čo navštívilo vyše sto slovenských rómskych osád, pobývalo v chyži s Rómami a delilo sa s nimi o smútky i radosti, mám pre Teba pár informácií, ktoré ty nemáš, pretože si za nimi nikdy neprišiel v mieri.

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti 16.11.2013

V slobodnom svete, v relatívnom blahobyte si pripomíname 24. výročie pádu komunistického režimu. Pokladáme za samozrejmé, že žijeme bez strachu a teroru. Len my starí pamätníci si spomíname, ako hrozné bolo celé minulé storočie. Storočie, v ktorom nám vyrástli Hitler a Stalin, nacizmus a komunizmus. Politické utópie, príčiny krvavých vojen a navyše studená vojna, v ktorej sa duchovne otrávili milióny ľudí. Za 40 rokov zmenil komunistický teror Slovensko nielen po stránke ekonomickej, ale najmä morálnej. Mnohí ľudí preto žijú ako vykorenení.