Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 19.10.2013

Kniha českého jezuitu Bernarda Pitruna Jadrné memento podáva na pozadí udalostí v Československu po roku 1918 životný príbeh prvého československého provinciála jezuitov Leopolda Škareka, a to vrátane opisu abdikácie prvého pražského arcibiskupa Františka Kordača. Páter Škarek bol priamym svedkom i „aktérom“ tejto abdikácie.

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 14.10.2013

Milí priatelia. Odborníci, laici i mudrlanti sa naprieč dejinami snažili ľudí zadeliť do skupín. Pre jedných to znamenalo bezpečie a privilégium šliapať druhým po hlavách. Pre tých druhých to bolo prekliatie. Pred rokmi bolo populárne rozdeľovať ľudí podľa pohlaví a tvrdiť, že jedni sú z Marsu, druhí z Venuše. Naša učiteľka prírodopisu tvrdila, že je z opice. My sme verili, že sme z Boha. Dnes rozčúlené hlasy vravia, že niekde vo svete už neexistujú muž a žena, ale že v rámci rovnosti sú všetci akési „to“.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 14.10.2013

Jeseň sa v Moskve prejavuje okrem iného tým, že ľudia prestanú omývať svoje autá. Lesknú sa len Rolls Royce, Lamborghini, Ferrari a Maybachy. Ostatné sú od všadeprítomného hnedého moskovského prachu (ponosovala som sa roky na káthmandský prach, ale tento je tiež výživný), ktorý dážď nerovnomerne nanesie po celej ploche vozidla. Na to sa nalepia malé opadané listy, zachytia sa pod stierače, a tak sa pri pohľade na tonto nový jesenný šat nedá autám určiť ani vek, ani farba a niekedy ani značka. Proste jesenné auto.

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti 12.10.2013

Ej, už sa na tej hore lístie červeneje, kdeže sa ten šuhaj na zimu podeje? Vždy s prichádzajúcou zimou nám rastie problém, čo s bezdomovcami. Všetky zvieratká už vedia, kde prežijú zimu. Lastovičky to vedeli v septembri, bociany v októbri a zvieratá, čo nemienia emigrovať do južných krajín, nakupujú kožuchy a zatepľujú brlohy a hniezda. Beda tomu, kto nemá domov.

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 07.10.2013

Nie je pravda, že všetko je len v ľuďoch. Aj systém napomáha. Na Slovensku je pekným systémovým zvykom trestať vopred. Za niečo, čo ste ešte vôbec nespravili, ale mohli by ste! Napríklad je nemysliteľné nastúpiť do prázdnej električky s korčuľami na nohách. Také niečo si vodič, bývalý BEUS-ák a pupok sveta, nenechá ujsť. Pomalinky prejde z prvého vozňa až k vám a zgustne si na vás ako na najväčšom zločincovi. Na Slovensku strážca zákona predchádza zločinnosti skôr, než k nej dôjde. Preto tu skoro žiadne zločiny nemáme.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 07.10.2013

Väčšinou sa veľké očakávania končia sklamaním. Preto chvály o dobrých filmoch neberiem vážne, aby som nebola v kine sklamaná. Je to obrana proti zbytočným negatívnym pocitom. A pritom sama patrím medzi extrémistov, ktorí vedia tak verne chváliť a nadšene opisovať miesta, objekty či ľudí, že ľuďom priam navodia osobnú skúsenosť. Samozrejme, že preháňam. Často je desať zrazu sto a jemný letný dáždik potopou. Preto mnou rozširované príhody často už niet kam natiahnuť, zveličiť, preháňať, už dosiahli svoje uveriteľné maximum (alebo ho rovno aj prekročili) a svoju púť tým končia.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 06.10.2013

Jasné, že budem písať o košickom životnom pochode. Bol som tam. Vyslovujem svoj obdiv k trpezlivosti, kreatívnosti a disciplinovanosti kresťanov, ktorí spôsobili nezamestnanosť policajtov.

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 30.09.2013

Milí priatelia, kedysi, v dobe krutej neslobody, keď našej krajine vládol červený drak, mali sme u nás vmestečku obchod s rozličným tovarom. Seniori, ktorí tam chodili, hovorili, že idú do „Technokova“ – skloňovali si starý názov po svojom. V obchodíku mali klince, vrtáky, pílky, reťaze, rádiá, chladničky aj hrnce, skrátka všetko, čo zužitkovala nenáročná domácnosť socialistického minimalizmu.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 29.09.2013

Vždy som rozmýšľala, aké by to bolo byť vo väzení. Že či by som sa od nešťastia zbláznila alebo zomrela, alebo či by som to znášala s humorom. Či by som stratila iskru do života, alebo, naopak, vymýšľala nemožné aktivity v rámci svojich možností. Táto predstava bola v mojej hlave vždy. Kedysi som mala teóriu, že veď nič to, ak ma niekedy zavrú (aj keď si naozaj neviem predstaviť, za čo a prečo), tak si prosto sadnem na zadok a budem meditovať. Keď to vedia buddhistickí mnísi, musím sa to predsa naučiť aj ja. Sadnúť si, zavrieť oči a opustiť telo. A ostatné máš na háku.

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti 28.09.2013

Keď sme navštívili Silva Krčméryho, ako prvé sa nás opýtal: „Aký je tvoj duchovný život?“. Táto, často nepríjemná otázka mierila do čierneho. Silvo postavil svoj život na osobnom vzťahu s Bohom. Ale keď sa nás opýtal: „Aký je tvoj duchovný život?“, cítil som, že Silvo sa rozpráva v tej chvíli iba so mnou, že sa skutočne o mňa zaujíma. To je to tajomstvo krásnych ľudí: môžete byť na námestí v dave, ale keď sa vám prihovoria, máte pocit, že hovoria iba s vami.