Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 27.05.2013

Nie je mi to úplne po srsti, predávať okato samu seba. Ale keď som zašla až tak ďaleko, že som nechala druhých, nech o mne nakrútia dokument, je to už jedno a nedá mi to neprihriať mu tu teraz polievočku. Takže, áno, do kín teraz prišiel dokument Fulmaya, dievčatko s tenkými nohami. Prišiel do kín v čase, keď sa môj život turbulentne otočil o 180 stupňov a neostal mi kameň na kameni. Napriek tomu nepadám do priepasti, ale ani nelietam v euforických nebesách. Väčšina filmu je nakrútená v čase, keď som ešte nič netušila. Respektíve tušila, ale nepredpokladala.

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti 26.05.2013

Ťažko písať o zázrakoch, keď neveríte, že sa dejú. Občas, keď sa stane zázrak, ani to len nezbadáte. Nemáte na to zrak.

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 19.05.2013

„Máme najhlúpejšieho prezidenta na svete. Žiadna banánová republika na tejto zemeguli nemá za prezidenta takého hlupáka,“ hovorí z nemocničnej postele pľúcneho oddelenia môj kamarát, chrapľavo sa zarehoce a potiahne si z elektronickej cigary, nad ktorou personál nemocnice empaticky prižmuruje oči, pretože kamarát je legenda – okrem iného aj tabaková.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 19.05.2013

Tak teraz, keď už je toho plný bulvár (aj keď mi je ľúto, že ste to vy nevedeli prví), môžem konečne o tom hovoriť. Môžem konečne písať do tohto svojho týždenného terapeutického denníčka o tom, aké to je, keď sa po 30 rokoch vžívam do roly mamy. Mamy ako takej, ale v tomto štádiu najmä do mamy svojej. Nikdy som to nejako veľmi neriešila, vediac, že som bola, minimálne jednostranne, totálne nechcená, ale teraz, ako sa mi pomaly zväčšuje bruško, a nálady a emócie sa striedajú ako po nejakej šialenej droge, pričom citlivosť je nastavená na maximum, mám pocit, že moja mama musela byť asi bohyňa.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 19.05.2013

Toto isté by som písal, keby sme s Fínmi vyhrali. Nechcem sa dotýkať notoricky známych tém, ale je jasné, že sú fanúšikovia a Fanúšikovia. Medzi nimi je priepasť nepochopenia vecí, čo sa dejú.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 19.05.2013

Toto isté by som písal, keby sme s Fínmi vyhrali. Nechcem sa dotýkať notoricky známych tém, ale je jasné, že sú fanúšikovia a Fanúšikovia. Medzi nimi je priepasť nepochopenia vecí, čo sa dejú.

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 12.05.2013

Milí priatelia. Dnešný stĺpček adresujem ženám. Chcem ukázať nežnému pohlaviu kus mužského, dobre utajovaného sveta. Muži mi to prepáčia, je to pre dobro všetkých. Muža nikdy nič nezaskočí. Prečo? Pretože má „plán B“. „Plán B“ je to najabsurdnejšie riešenie zo všetkých riešení. Zradnosť „plánu B“ je v tom, že sa v celej svojej trápnosti vyjaví, až keď sa realizuje. Muž na ňom pracuje od detstva. Zveľaďuje ho v najťažších životných situáciách. Ak je k mužovi osud milosrdný a nemusí „plán B“ použiť, zoberie si ho so sebou do hrobu. Zomiera pokojný, so šibalskou iskrou v očiach.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 12.05.2013

Do sna sa mi ráno dostal skľučujúci pocit, že je vojna. Konkrétne som počula zvuk stíhačiek, nalietavajúcich na náš byt. Otvorila som oči a za oknom som zbadala letieť osem migov v zostave, vypúšťajúcich ruskú trikolóru. Nácviky na prázdnik Pobedy – oslavu víťazstva nad fašizmom. Po Moskve už asi týždeň vídať vojenských veteránov v uniformách s medailami. Sú všade, v metre, v nákupných centrách, hrdo sa nosia a všetci na nich hrdo vzhliadajú. A bežná verejnosť má aspoň na nálepky Spasiba babuške i dedu za boľšoju pobedu! na zadných sklách svojich áut.

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti 11.05.2013

Staršie veci už neodkladáme. Jednoducho ich odhodíme a kúpime si nové. Podobne so slovami: niektoré sme sa ani len nenaučili, iné sme uložili do zabudnutia. Jedným z nich je požehnanie.

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 05.05.2013

Nie je nič nechutnejšie, ako keď sa z človeka stane funkcionár. Funkcionár čohokoľvek. Bárs aj pouličnej poézie. Úplne chápem Pavla Vilikovského, ktorý na krste svojej šestnástej, vlastnoručne a vlastným životom napísanej knihy o svojom písaní hovorí ako o čistom amatérizme. Desiví sú všetci tí ľudia, trasúci sa za funkciami, za titulmi, za spoločenským statusom. Vždy, keď doba prituhne, z každej strany to smrdí človekom vo funkcii. Všetko to zlo. Kto sú jeho prisluhovači? Funkcionári.