Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 05.05.2013

Po mesiaci v Moskve, šedivej a nie a nie sa prebúdzajúcej k jari, sme konečne vypadli preč. Na Zalatoe Kaľco, tzv. Zlatý okruh. Oblasť, siahajúca asi 250 km severne nad Moskvu? Plná malebných mestečiek s impozantnými kremľami, pravoslávnymi kostolíkmi s vežičkami v tvare cibule, malebnými dreveničkami a rozbitými vozovkami. Hneď za Moskvou sme zostali v 9-hodinovej zápche, a tak nám 228 km cesta trvala 11 a pol hodiny. V rusku je „prázdnik" a cez prázdnik idú predsa všetci na „daču". Pätnásťmiliónová Moskva ide zrazu chalupárčiť. Ostávajú iba presvedčení komunisti na prvomájovom sprievode.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 04.05.2013

Niežeby na Slovensku neexistovali témy, o ktorých by sa nedalo písať. Tak mi odpustite správu z ruskej dediny Ramenskij, kde vypukol požiar v psychiatrickej liečebni. Obetí bolo 38 a mali od 20 do 76 rokov. Boli to ľudia s vážnymi psychickými poruchami, ale aj ľudia, liečiaci sa z rôznych závislostí a tiež dvaja ošetrujúci lekári. Požiar vypukol nadránom, keď pacienti spali. Okná liečebne boli zamrežované. Niektorí sa snažili ujsť, ale nadýchali sa splodín horenia. Iní neboli po užití silných psychofarmák schopní úteku. Iba jediná sestrička Viktória zachovala duchaprítomnú rozvážnosť, keď jednou rukou telefonovala hasičom, druhou sama hasila, aby následne ešte zachránila dvoch pacientov.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 29.04.2013

Moja láska k trhom nemá vôbec nič spoločné s nákupnou horúčkou, jasné?! Celkom nič. Myslím, že korene tejto lásky, z ktorej človeku ide až také mravčenie po celom tele, sú ešte niekde v mojom detstve v Trnave, a v trnavskom jarmoku, ktorý každý september rozvíril vody tohto, vtedy tichého miesta. Stovky stánkov, kolotočov, a samozrejme, môj obľúbený nedeľný blšák, kde na zemi na handrách človek našiel naozajstné skvosty...

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 29.04.2013

Milí priatelia, plány sú zvláštna vec. Plány sú praktickejším, čiastočne zhmotneným, vyšším stupňom snívania. Stoja na polceste medzi rojčením zelenáčov a hlbokými nádychmi víťazov v cieli. Niekto plány doslova chrlí. Spisuje ich na papier, zaznamenáva do diára, zvoláva kvôli nim stretnutia a konferencie. Toto je človek plánovač. Sú aj takí ľudia, ktorí neplánujú nič.

Slovo Antona Srholca

.anton Srholec .časopis .osobnosti 28.04.2013

Je to ako večerná pobožnosť. Podľa mojich jogínskych zásad by som mal večeru dať nepriateľovi. Keďže žiadneho nemám, dobre si zajem, urobím si pohodlie, zapnem TV a konečne si užívam svet. Nestačím sa čudovať, koľko je denne zábavných programov. Skoro každá stanica. Po celé hodiny.

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti 21.04.2013

Ľudia sa menia. Nie len sami od seba. Sme to, čo robíme, čo žijeme, kam patríme. Darmo mi môže najlepšia kamarátka, ktorú poznám od detstva a ktorá sa presťahovala do solídnej rakúskej dedinky, rozprávať o strašnom škreku strák, ktoré ich budia z košatej koruny stromu za oknom, keď žijem na prízemí v centre, na okolí sú tri hudobné kluby a budia ma bitky, nájazdy skínov a opilci všeobecne. Alebo skôr – už ma ani nebudia.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 21.04.2013

Pamätáte si na naozajstné párky? Na tie, čo ešte obsahovali mäso? Pamatáte si na mlieko, čo chutilo ako smotana? Pamätáte si na ruskú zmrzlinu, z ktorej človeku išli zimomriavky? Na jahody, ktoré voňali ako z babičkinej záhradky? Ak niečo z toho u nás nájdete, o čom vo väčšine spomínaných prípadov pochybujem, tak jedine v špeciálnom BIO obchode, bude tam milión Fair Trade nálepiek, vyhodíte za to mailand, a to len preto, aby ste jedli normálne žrádlo. Nie v Rusku.

Slovo Brata Filipa

.brat Filip .časopis .osobnosti 21.04.2013

„V živote sa musíš pre niečo zapáliť, lebo tu je už neskoro,“ hovorí nápis v istom krematóriu.

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti 15.04.2013

Milí priatelia. Dnes sa zdá, že majú zelenú iba odroni, odkundesi, vykukovia a lumpi. Slušný človek stojí v kúte a pozerá, čo mu zasa padne na hlavu. Keď som ešte ako dieťa chodil u nás na cintorín, okrem malých hrobčekov, ktoré patrili umrlcom detí môjho veku a štvorcových náhrobkov, pod ktorými boli desivé urny s popolom, fascinoval ma nevýslovným spôsobom jeden velikánsky hrob.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 15.04.2013

Kráčam ranným Starým Arbatom a mám šťastnú melanchóliu. To je taká tá, keď cítite neuveriteľný pokoj, ale zároveň máte vypeckované vnímanie a všetky vnemy absorbujete veľmi intenzívne a pozorovateľské schopnosti sú na maxime.