Ušami Miachala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 14.10.2012

Rozbehla sa bookovacia sezóna. Alebo bukovacia? Poslovenčene vyzerá toto slovo smiešne, hlavne ak bukujete niečo dubové. Terminologicky to pripomína drevospracujúci priemysel, pričom však ide o priemysel hudobný. Mám rád spojenie hudobný priemysel, hlavne keď si predstavím naše poľnohospodárske reálie. Som v Londýne, chodíme po agentoch a po koncertoch. Dejú sa fantastické veci, každý večer tu hrá toľko kapiel ako v Bratislave za pol roka a to tu nemajú tak perfektne dotovanú kultúru.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 14.10.2012

Poučila som sa a tentoraz som sa obliekla do neforemných nohavíc, ktoré sa zaväzujú na šnúrku a voľného svetra. Keď som sem včera nabehla v šatôčkach s legínami, spôsobovalo to rozruch na ich tvárach a automaticky odo mňa bočili pohľadmi. Prichádzala som za tmy, v daždi, s mokrými vrecoidnými nohavicami a vnútri sa ozýval príšerný krik. Asi ako keď sa naraz háda 50 ľudí a všetci po sebe kričia a fackajú sa. Keď som však vošla dnu, vo svetle prenikavých neóniek som uvidela, že ich tváre sa vlastne usmievajú.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 07.10.2012

Keby sa to nestalo mne, asi ani neuverím, že sa to môže stať. Sedela som vysoko na nadrozmerných schodoch obrovského chrámu, zasvätenému Shivovi, a z výšky pozorovala bežný podvečerný ruch na námestí.

Ušami Miachala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 07.10.2012

Ktorý európsky festival je najväčší? Niektorí povedia Glastonbury, niektorí Sziget. Ani, ani.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 30.09.2012

Reeperbahn 2012. Festival v Hamburgu, kde je medzi veľa klubmi a divadlami aj dosť sexshopov a bordelov. Kedysi to bolo vnímané asi naopak, teraz sa aj vďaka tomuto festivalu táto čarovná časť mesta stáva čoraz známejšou aj medzi súčasnými muzikantmi... ááá, zvolá znalec, veď tak to bolo vždy, veď práve tu začínali The Beatles. A keď si pozriete vývesku maličkého klubu a vidíte, kto všetko tam hral, tak vám je jasné, že podobných beatlesáckych príbehov sa tu odohralo niekoľko. Niečím ma to fascinuje – ako dokáže more či veľká rieka zamiešať charakter mesta, ako sa v štvrtiach s najhoršou povesťou, ktoré by mnohí moralistickí buldozéristi najradšej zrovnali so zemou, stretáva celý svet, ako sa tam okrem vykričaných podnikov vytvárajú divadlá, kabarety, galérie, ako tam vidíte tie najsmutnejšie i najúžasnejšie veci, ktoré sprevádzajú ľudstvo.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 30.09.2012

Kemp sme si zložili priamo pod posvätnou Krištáľovou horou. Bol spln. Mesiac osvetľoval horu a naše oddychujúce kone. Sedem z nich sa niekam stratilo, naši koniari strávili celú noc behaním po kopcoch. Vonku však bolo svetlo a…úplne magické. Nevieme, čo od toho buddhistického festivalu, čo sa tu v 4 100 metroch v Nepále koná raz za 12 rokov, čakať. Už v noci sme registrovali stovky malých svetielok. Pútnici sa vybrali na koru – krúženie okolo posvätnej hory, ktoré trvá 12 hodín a treba prekonať dve vyše 5 000-metrové horské sedlá. Niektorí pešo, iní modliac sa a hádžuc sa o zem pri každom kroku. Keď sme ráno zišli do Shey Gompy na miesto samotného festivalu, ocitli sme sa v nejakom bizarnom filme.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 23.09.2012

Konferencia v Hamburgu. Mladý prednášajúci z univerzity prednáša festivalovým promotérom, čo je pekná zmes ľudí, zväčša nadšencov rôzych hudobných a módnych smerov všetkých generácií . Vedec je presvedčivý, aj keď mi trochu prekáža také to potvrdzovanie úplných samozrejmostí po každej druhej vete... „am I right?“... tajomné ticho, až kým sála nezabručí rozpačité polozborové „yes“. Tajomný výraz nasvedčuje, že príde niečo veľké.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 23.09.2012

Brodíme sa asi už cez druhú rieku a nad hlavami nám prefičí asi siedma helikoptéra. Nevezie ranených, nevezie pracháčov, ktorým sa nechce trekovať, vezie dôležitých buddhistických lámov. Dôležité prevtelenia z celého sveta dostali pozvánku na tento festival, ktorý sa v kláštore Shey Gompa v západnom Nepále, v regióne Dolpo, vo výške 4 100 metrov koná raz za dvanásť rokov. A pozvánka zahŕňa transport vrtuľníkom. My šliapeme ako magori už skoro týžneň. Nie sme dôležité prevtelenia, len banda zvedavcov bez pudu sebazáchovy.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 16.09.2012

Vrtuľa sa roztáča, rýchlo na seba kričíme, kto si sadne dozadu, kto dopredu a s vejúcimi vlasmi nasadáme do vrtuľníka. Máme za sebou dva urputné dni čakania na lietadlo, ktoré na rozmočenej dráhe v horách nemôže pristáť, a tak sme sa zložili na vrtuľník. Keď vzlietneme, cítim sa ako v 3D kine a popadne ma eufória. Prvýkrát sedím v helikoptére a na chvíľu mám pocit, že to za tie prachy stálo. Krajina pod nami sa pomaly dvíha a mení v serióznejšie a suchšie kopce a mraky nad nami pomaly klesajú a menia sa na úplne seriózny a mokrý dážď.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 16.09.2012

Vždy mi boli sympatickejší konzervatívci ako liberáli. Môže za to Ronald Reagan. Toľko do neho komunisti búšili, že mi na tom čosi nesedelo a začal sa mi pozdávať. Vývoj mi moje tušenie potvrdil. Od čias Reagana si myslím, že konzervatívci majú na rozdiel od liberálov zmysel pre humor, nadhľad a keďže ctia jednotlivca bez ohľadu na názor, bohatstvo, veľkosť či pôvod, tak sa dokážu zastať „v nesnázích“ aj oponenta. Osobnosti a udalosti z minulosti mi tento názor celkom pekne dokazujú (nečesť a česť mnohým výnimkám), prítomnosť však začína imidž konzervatívcov v mojich očiach kaziť.