Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 06.08.2012

Občas tu píšem o Federácii spoločenského hokeja. Mnohí to nechápu, a vôbec sa im nečudujem. Toto píšem na turnaji, kde oslavujeme dvadsať rokov od založenia Federácie. FSH sme založili na internáte Družba II v roku 1992. Internát Družba postavili v Bratislave v druhej polovici dvadsiateho storočia pri Karloveskom ramene, neďaleko bývalej krčmy Riviéra. Na výstavbu sa použili tie najušľachtilejšie panely, ktoré dvíhali tie najelegantnejšie žeriavy. Samotná budova Družby II je z architektonického hľadiska čarovná.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 06.08.2012

Nespoznala som ho. Nespoznala som svoje milované Kathmandu, keď sme prilietali. Obvykle býva prvým pohľadom, po tom, čo sa železný vták prederie mrakmi, suchá krajina tehlovej farby. Prach, neomietnuté tehlové domy, suchá prašná zem a hustá vrstva smogu, ktorá znemožňuje vidieť svet v inej ako hnedosivej farbe. Keď sme však prileteli dnes, chvíľu som mala pocit, že sme niekde inde, niekde v Amazónii. Celé údolie bolo zelené. Pôda okolo runwaya, inokedy prašná a popraskaná, sa dnes topila v záplave zelenej trávy, kríčkov a kvetov.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 30.07.2012

Bojar bol dôležitý pes. Tulák, pouličná zmes, niektorí by povedali bastard, iní bastardík, oriešok, moderne by sa dalo povedať remix či mashup. Veľmi podarený psík, jeho oči boli presne tými psími očami, ktoré vás uprosia na všetko. Bojar dokázal divy. Obveseloval život ľudí bývajúcich na sídlisku Noviny, zvlášť ho mali rady deti. Ale nielen tie. Hrávali sme sa s ním často, ale rovnako často sa on hrával s inými partiami detí, napríklad z piateho či štvrtého domu. My sme bývali v treťom. V druhom vchode. A boli sme hrdí, keď si práve v našom vchode Bojar našiel domov.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 30.07.2012

„V tejto krajine si už vôbec nevážia robotníka!” začujem od okoloidúceho páru na ulici. Rozpráva však žena. „Aby si sa tu potil za vydrbaných 500 eur s lopatou v jame!!” nadáva a odhrnie si spotené naondulované vlasy z čela. Muž je ticho a kráča po jej boku. V tejto krajine si nevážia robotníka. Hm. Nikdy mi to nenapadlo. Pretože môj svet je od sveta robotníkov veľmi vzdialený.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 23.07.2012

Katechizmus ma učil farár Hromník. Starý pán v starom byte na Námestí Svätej Anny, vtedy to bolo námestie najsvätejšieho Gottwalda, zvláštne, že nikdy to námestie po ňom nikto nevolal. Typovo by sa pán Hromník hodil do Mena ruže. Aj som sa ho trochu bál, ale občas ukázal aj prívetivú tvár a spomínam na neho ako na dobrého človeka. Pred svadbou nás mal na starosti páter Hubert. Starý mních v Pezinku. Úžasný muž. Celý život v kláštore, ale akoby poznal tajomstvá života v celej jeho šírke. Bohoslužbu na našom festivale má už tri roky na starosti otec Antonio. Anton Srholec. Zázračný muž.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 22.07.2012

Je to možné, že až krátko pred tridsiatkou prichádzam na to, ako to funguje v tých mužsko-ženských hrách? Viacerí mi už vraveli, že si žijem vo svojom vzdušnom zámku, totálne oddelená od reality, že naivne verím každému, že by som sa mala vrátiť na zem...ale je fakt, že predsa len som na tejto zemi už skoro tridsať rokov, a ešte stále ma vedia prekvapiť veci, s ktorými sú zrelé 15-tky totálne uzrozumené.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 15.07.2012

Práve sme vytvorili skupinu Himalions. Himalájske Levy. Cestujeme s mojopu nepálskou skupinou po Slovensku. Splnil sa mi jeden z najväčších snov posledných rokov. Nahrala som album v Nepále a doniesla som ich na šnúru sem. Gitarista zo skupiny Edge, basgitarisla a bubeník z kapely Damage Glitters a ja. Himalions. Uzavreli sme pakt. Ideme fungovať nielen ako koncertnýá kapela Doroty Nvotovej, ale aj ako plne funkčná nepálska kapela.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 15.07.2012

Dostali sme desať z desiatich. Chcem sa podeliť o toto ohodnotenie so všetkými, ktorých sa týka, preto o ňom neskromne napíšem. Desať z desiatich bodov udelil nášmu festivalu prestížny portál virtualfestivals.com. Áno, ide čisto o subjektívne zhodnotenie dvoch ľudí. Áno, vždy keď čítam nejakú negatívnu reakciu, pomyslím si, že nie každému sa dá vyhovieť, každý zažije každú jednu akciu po svojom a rozdiely sú, našťastie, veľké, aj každú pesničku každý počuje inak, niekto je nadšený, iný prepína. Tak je to dobre, inak by bol svet neskutočne nudný. Aj tých desať z desiatich je len názor jedného malého tímu, ale aj tak sa chcem o radosť z neho podeliť so všetkými, ktorých sa týka.

Ušami Michala Kaščáka

.časopis .osobnosti 09.07.2012

Už je tradíciou, že v .týždni po Bažant Pohode nenájdete príspevok od Michala. Väčšinou ho zastúpi Juraj Kušnierik, tentoraz píšem za seba, ale aj za celý tím Pohody. Mišo totiž oslavoval štyridsiatku. Deň pred štartom festivalu, takže na žiadne oslavy nebol čas. Pripili sme si kalíškom repáku, ktorý nám nechal Karolko, ladič našich klavírov. Karolko by sa bol tento rok dožil 62 rokov, pritom vitalitou a pohľadom na svet bol akoby jedným z najmladších v našom festivalovom tíme. V tomto sem patrí k tým najmladším aj Mišo.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 09.07.2012

Už sú tu. Moji Nepálci predsa len prišli. Naivná organizačná hra náhodou vyšla a oni sú tu. Traja piadimužíci, ktorí pozorujú túto krajinu čistými očami. Očami, aké mi nemôžeme mať, lebo tu žijeme, očami, aké ani ja nemám, keď prídem z Nepálu po dlhom čase. A ja sa na tom ich pozorovaní priživujem a užívam si ho. Je to neuveriteľné poučné. Traja chlapci s gitarami, ktorých som v letiskovej hale pre ich malú výšku nemohla nájsť, chodia po Bratislave a stále im padajú sánky.