Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 18.03.2012

Milý čitateľ, prepáč, chcel som písať o niečom normálnom, ale napokon ani ja nedám pokoj s voľbami. Snažil som sa, ale furt sa mi tam akosi motalo, tak napíšem toto a dúfam, že na chvíľu ma politika prejde. Módne trendy ma nikdy veľmi nezaujímali. Nebol som depešák ani metalista. A nie som ani fanúšikom nateraz mimoriadne populárneho trpiteľského krídla voličov pravice, plných akejsi čudnej masochistickej a neskutočne afektovanej slasti z prehry.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 11.03.2012

Sedím v Londýne na hoteli. Zajtra sú v našej krajine voľby. Ako som tak dnes šiel po parku, spomenul som si na vtip, ktorý mi vraví sused, keď ma vidí kosiť trávnik. Pýtali sa Angličana, ako vzniká anglický trávnik. To je jednoduché, vraví. Pokopete zem, zasadíte semeno, zalejete, počkáte kým vyrastie do vhodnej výšky a pokosíte. To je také jednoduché? Nooo... a potom ho treba ešte tristo rokov polievať. Ľahké, nie? Pre Angličanov určite, majú tu tých trávnikov habadej. Páči sa mi ich mentalita, zdá sa mi, že vďaka trávnikom majú v sebe nadhľad a pokoj, aký my nepoznáme.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 11.03.2012

Keď som prvýkrát zaregistrovala pojem maskot, bolo to v prípade smädného mnícha. Potom som si maskotov začala viac všímať. Obrovské zajace a medvede rozdávajúce letáky po uliciach, a v nich ťažko pracujúci brigádnici. Cez dierku na oči vidno, ako sa z nich leje pot. Deti sa s nimi fotia a brigádnici sú radi že sú nespoznateľní. Odporný job. Ako dieťa som si zaradila maskotov do kategórie ponižujúcich a trápnych elementov novej doby, ktorá prišla po osemdesiatom deviatom. Predtým som maskotov nevidela. Boli vôbec?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 04.03.2012

Strávila som noc a deň s ľahkými ženami. Milujú ma. Na rozdiel od ostatných žien ich neodsudzujem a na rozdiel od mužov sa na ne pozerám očami, nie pohlavím. Len čo som po dvojročnej abstinentskej pauze vtrhla opitá do nepálskeho Dance Baru, spolu s jeho majiteľom a dvoma ďalšími kamošmi, mala som ich stále okolo krku. Napriek tomu, že jeden z mojich kamošov je najslávnejším nepálskym spevákom, o neho baby ani nezakopli. Za to na mojich kolenách sedela permanentne jedna a okolo krku som mala druhú. Stali sme sa sestrami, vymenili si náramky a prstene. Dance bar je nepálska špecialitka.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 04.03.2012

Menšie zlo. Samé menšie zlo. Už mi to spojenie začína liezť na nervy. Samozrejme, nerobím si žiadne ilúzie o politikoch. Nerobím si ich však ani o nás, nepolitikoch. Stačí mi podľa seba súdiť ostatných. Keďže sa poznám veľmi dobre, viem, že ani zďaleka nie som ideálny, ani svoju vlastnú predstavu o tom, aký by som chcel byť, nedokážem naplniť. Keby som mal čisto teoreticky odovzdávať hlas sebe, ani vtedy by som to nerobil s nejakou slasťou z dobre vykonanej voľby.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 27.02.2012

Na každú vyčítavú otázku dostávam rovnakú odpoveď. „That's Nepali culture!” vravia mi kamaráti muzikanti, s ktorými trávim už mesiac v štúdiu, keď sa ich pýtam, prečo musia večer jesť doma, aj keď sú už dospelí. To isté mi odpovedajú, keď chcem vedieť, prečo ich rodičia a okolie nútia ísť pracovať na Blízky východ. Je to najnovší trend v našich končinách. Vyhnať talentované decko, ktoré má na to, aby z neho niečo bolo, pracovať do Dubaia alebo Qataru, kde je za posledného psa. Bez kariéry, bez rodiny, len ako mašinka na transfer peňazí od Arabov k Nepálcom, na účty mamy, babky, sestry, sesternice a aj jej manžela, ktorý zakladá nový biznis.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 27.02.2012

Odborový zväz alternatívnych umelcov (OZAU) víta rozhodnutie Komisie pre pravidelné príspevky zvyšovať od roku 2025 mikinné (kedysi známe ako tesilkovné) každoročne o mieru inflácie automaticky. Umelci dokonca uvažujú o pozastavení štrajku, ktorého následkom už takmer zdegeneroval celý národ, pretože nemal možnosť vidieť aktuálne diela mladšie ako tri týždne na výstavách v sieti štátnych nezávislých galérií.

Očami Doroty Nvotovej

.časopis .osobnosti 19.02.2012

Keď som bola pred rokmi na Andamánskych ostrovoch, bola som svedkyňou najväčšej dezorganizácie, akú som si len vtedy, aj po rokoch cestovania po Ázii, vedela predstaviť. Nikto nemal predstavu, kedy pôjdu autobusy, lode, kedy bude elektrina zapnutá, koľko čo stojí, prosto nič. Samé dezinformácie a úsmevy domorodcov nad naším rozčarovaním. Po pár týždňoch som pristúpila na režim: Nasadnem do autobusu, pretože práve ide. Potom sa spýtam, kam ide. Kúpim si ryby, pretože práve sú. Večer asi nebudú.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 19.02.2012

Neviem, ako skončilo dieťa v rozprávke Cisárove nové šaty po skončení rozprávky. Myslím, že ten dav, ktorému otvorilo oči a ktorý chvíľu volal s ním o cisárovej nahote, ho neskôr znenávidel. Nepovedalo totiž pravdu len o cisárovi, ale aj o dave. V živote môže mať to dieťa pokojne šedivé vlasy a tým cisárom môže byť mladý človek. Vek nie je zásluha ani poľahčujúca okolnosť. Ako v prípade Fedora Gála.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 12.02.2012

Mám nový gramofón. Nový gramofón znie už pomaly ako oxymoron, niečo ako nový prehrávač voskových valcov. Tomuto vynálezu však predpovedám napriek všetkým možným novým elektronickým hračkám triumfálny návrat a svetlú budúcnosť. A to aj napriek tomu, že sa takmer určite mýlim. Sám som netušil, čo to so mnou urobí. Právo výberu prvej prehrávanej platne dostal môj syn Vincko. Vybral Lomidreva, úžasné staré opusácke spracovanie, kde sa ešte deti neklamali tým, že sa im celá hudba nahrá za tri minúty v sekvenceri poslabšej kvality a všetko znie ako z linky Chemlonu Humenné.