Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 31.10.2011

Emil, zabúdam. Znak staroby. Alebo už aj senility? Alebo je to...ako sa to volá...vidíš...ajsenhauer...nie...už viem, alzhajmer. Počul som taký blbý vtip. Že radšej s parkinsonom porozlievať, ako s alzhajmerom zabudnúť piť. To je strašne smiešne pre tých, čo nezabúdajú. Mne to až také smiešne neni.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 30.10.2011

Vítam ženy v politike. Je to super. Vnášajú do nej taký ľudský prístup, nie sú samoľúbe ako my, muži, nemajú furt chuť bojovať, a to ani na futbalovom ihrisku.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 30.10.2011

Sviatky plné atmosféry a tradícíí a domácej pohody. Sviatky v rodinnom kruhu, vrúcne modlitby pri sviečkach v prítmí, rodinné a susedské návštevy. Vyparádené slečny a navoňaní mladíci. Rozvoniavajúce jedlá. Gazdinky premávajúce sa z domu do domu s tanierom plným jedla – ako sa patrí, treba dať zo sviatočného obeda aj susedom a blízkym.

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 23.10.2011

Emil, konečne som sa zasmial, a to celkom nečakane, pretože som sa zasmial na tom, čo sa ma opýtala Pajdušáková. Neviem, či to mala z vlastnej hlavy, alebo to niekde počula, ale pobavilo ma to, to jej musím priznať. Opýtala sa ma totiž, že či som si želal niečo pekné, keď padala vláda. To by som od Pajdušákovej nečakal, niečo také vtipné a poetické, takže ju podozrievam, že to niekde počula.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 23.10.2011

Vymieňajú mi súčiastky. Naprávajú kolieska, premazávajú spoje. Už dva týždne a ešte jeden ma čaká. Niekedy je to veľmi nepríjemné a musím kvôli tomu držať aj diétu (čo som so svojou podváhou nikdy robiť nemusela, a tak teraz naozaj klobúk dole pred všetkými ľuďmi, čo kedy držali diétu!

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 23.10.2011

Sledujem preteky a divím sa. Existujú tri základné tábory. Prvý viní Sulíka, druhý Radičovú, tretí všetkých. Nerozumiem Sulíkovi – vybrať si medzi niečím a tým istým plus Fico, s bonusom prísť o možnosť dlhšie a aktívnejšie presadzovať svoj pohľad na svet, je pre mňa úplne nepochopiteľné. Nerozumiem celkom ani postoju Radičovej. Obaja sú však slobodní ľudia a ich poslaním nie je to, aby som im ja vždy rozumel.

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 16.10.2011

Emil, nemáš pocit, že keď si takto dopisujeme (vlastne to ani nie je dopisovanie, lebo ti píšem len ja a ty mi neodpovedáš) že keď takto komunikujeme, že sme vlastne v aute? Teda nie v aute, ale v aute, teda v tom, čomu sa vo futbale hovorí postavenie mimo hry. Lebo dopisovanie, či už normálne, alebo takéto jednostranné dávno vyšlo z módy.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 16.10.2011

Zomrel Jožko Špalda. Letec. Dokonca bývalý vojenský letec. Šéf letiskovej veže na letisku v Trenčíne. To bolo jeho kráľovstvo. Letci sú zvláštni ľudia. Očakával by som uletené povahy, takých trochu bláznov, veď, kto už môže dobrovoľne pravidelne sadať do niečoho takého obrovského a ťažkého, ako je lietadlo a veriť, že sa to bude vznášať.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 16.10.2011

Hlavne treba trúbiť. Netrúbiť je nebezpečné. Keď obiehate človeka, musíte zatrúbiť, inak vám vletí pod kolesá. Keď obiehate iné vozidlo a nezatrúbite, nabúrate. Predbieha sa z oboch strán. Síce sa jazdí hlavne naľavo, a ak to vodičovi vyhovuje, môže ísť aj v protismere. Predbieha sa, aj keď je v protismere obrovský autobus.

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 09.10.2011

Emil, nič sa nedeje, je to nuda, aj Pajdušáková je nejaká bez nálady, povedala mi, že to babie leto ju ubíja a ja som jej povedal, že mňa naopak, mňa upokojuje, všetko je také červenkasté, zvlášť to lístie na stromoch, a to slniečko je sympatické, mierne, a nie také agresívne ako v lete,