Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

.osobnosti
.týždeň

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 09.10.2011

Stotridsaťšesť, šesťdesiatosem, jedna k jednej. To sú čísla charakterizujúce hudobnú reláciu Ladí Neladí. Za desať rokov nakrútila ostravská televízia 136 skupín, z toho 68 slovenských. Pomer jedna k jednej. To všetko v živom prostredí dvoch ostravských klubov a s nasledujúcou debatou s hudobníkmi, živými kritikmi, publikom a dvoma moderátormi.

.týždeň

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 09.10.2011

Dnes prišiel Seto. Začalo sa to tým, že som sa zobudila o štvrť na šesť ráno na pocit viny, že som mojim nepálskym sirôtkam neurobila do termosky čajík, aby mali ráno, keď sa zobudia. Decká sa budia medzi piatou a pol šiestou – aj teraz, cez sviatky (festival Dashain). Ja sa budím až po desiatej, pokiaľ ma násilím niekto nezobudí skôr, ale nakázala som im zobudiť ma o ôsmej.

.týždeň

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 02.10.2011

Ahoj Emil, pamätáš sa na Čongrádyho? Učil nás na strednej, v tých nižších triedach, dokonca chvíľu bol aj náš triedny. Učil fyziku, ale veľa sme toho neprebrali, lebo sme chodili jednak do školskej záhrady strážiť čerešne a potom do Gumonky, kde nám dívali bakelitové rúry a my sme z nich v polytechnickej dielni našej školy vyrábali koše na smeti a kvetináče.

.týždeň

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 02.10.2011

Burčák je slovo označujúce naozajstný burčiak. Burčiak môže byť všeličo – od vody, zafarbenej nažlto až po dobrú hudobnú skupinu na čele s Pavlom Daněkom, ktorá sprevádzala Deža Ursinyho. Stánky s burčiakom nájdete popri ceste z Modry do Bratislavy čochvíľa už marci, podobne ako sa posúva vianočná výzdoba čoraz bližšie k augustu.

.týždeň

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 02.10.2011

Ono sa to ľahko povie tým, čo varia dennodenne: „Však normálne sa kuknem, čo mám v chladničke a niečo navarím, nie?” tvrdí mi mama spolu so svojou vernou kulinárskou kópiou, mojou sestrou. Nie. Nie je to tak. Je to akoby ste chromému povedali, nech sa normálne zdvihne z toho vozíka a začne chodiť. Keď nemáte zmysel pre varenie, jednoducho to nejde.

.týždeň

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 26.09.2011

Emil, včera som si spomenul, ako sme spolu chodili na strednú školu, lebo som na ulici stretol dcéru tej vedúcej družiny mládeže, čo usedavo plakala, keď zomrel Stalin, nemohla sa ani nadýchnuť, taký usedavý bol ten plač. Nikto v celej škole tak usedavo neplakal.

.týždeň

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 25.09.2011

My si vlastne vôbec neuvedomujeme, že úplne hocikedy, znenazdajky, bez toho, aby sme sa stihli zamyslieť či pripraviť, sa môže stať úplná katastrofa. Môžeme zomrieť, môžu zomrieť, alebo zmiznúť naši blízki, môže prísť zemetrasenie alebo iná pohroma, môže nám padnúť na hlavu bomba, prosto, môže sa stať hocičo.

.týždeň

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 25.09.2011

Náš policajný zbor je zaujímavý zbor. Je to jeden z mála zborov, ktorý za celý život nezaspieva spoločne ani notu a ani sa nestretne na jednom pódiu, aby aspoň spoločne mlčal. Nie je to jediná zaujímavosť tohto telesa. Aj v ňom je cítiť trend z orchestrov, že mnohé mužské stoličky obsadzujú postupne ženy, a to dokonca aj v sekcii prvých huslí.

.týždeň

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 19.09.2011

Emil, prišiel som na to, predovšetkým vďaka rozhovorom s Pajdušákovou, že ľudia najľahšie uveria tomu, čo je neuveriteľné. Tak ako Pajdušáková uverila, že bude koniec sveta, a potom bola sklamaná, keď nenastal. Teraz bolo desiate výročie tej tragédie v New Yorku a najviac sa písalo o tom, že to nebolo tak, ako to vyzeralo, že to je, že to bolo celkom inak, že si to Američania zorganizovali sami, skrátka, že oficiálna verzia klame.

.týždeň

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 18.09.2011

Milujem slobodu. Pre dobro sveta som ochotný obetovať všetko. Ale všetko má svoje hranice. Predstavte si takú nehoráznosť. Pred desiatimi rokmi narazia nejakí „určite, ak to vezmeme zo správneho uhla pohľadu, spravodlivo rozhorčení ľudia“ do symbolu pyšnosti kapitalizmu, zomrie tam nejakých zopár tisíc ľudí a čo sa stalo? Nútia ma chodiť (vraj pre moje dobro) na letisku päť metrov bez topánok!