Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 31.07.2011

Turnaje v spoločenskom hokeji majú svoje čaro. Napríklad taká ľadová jaskyňa. Zemeguľa má 4,6 miliardy rokov. Zemeguľa? Pojem zemeguľa by mohol napadnúť ktorýkoľvek vedec, napríklad taký Martin Mojžiš by ma za toto slovo minimálne poučil.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 31.07.2011

„A aký štýl hudby robíš?” pýtajú sa ma. „Neviem to zaškatuľkovať,” odpovedám a cítim sa trochu rozpačito. Ťažko si predstaviť, prečo umelec nedokáže definovať svoju tvorbu...

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 24.07.2011

Emil, mám problém, skôr taký problémik, vlastne o nič nejde. Nebaví ma čítať noviny. Zdá sa mi, že v nich nič neni. Zase som napísal „neni“, viem, že je to nesprávne, ale odjakživa hovorím „neni“, tak prečo by som mal písať „nie je“.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 24.07.2011

Vážená magnificencia udelila honorabilite udeliť študentom diplomy. „Vaša magnificencia, drahá honorabilita, vážená spektabilita a milí rodičia,“ riekla študentka v strieborných šatách v správnom poradí a poďakovala sa všetkým za ich úsilie a pomoc.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 24.07.2011

Dva týždne pred Pohodou sa sťahujeme na letisko. Do penziónu s prekvapivým názvom Penzión Letisko. Izby majú drevené zárubne a na kľúčoch čísla na plexisklovom prívesku. Každé ráno, keď vyrážame na plochu, sa chodbou penziónu ozýva perkusionistický koncert.

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 18.07.2011

Emil, neviem, čo sa so mnou deje, niežeby som sa cítil nejaký chorý, ale necítim sa ani veľmi zdravý. To je, Emilko, to najhoršie, čo sa ti môže stať, lebo keď si chorý, tak o tom vieš a voľačo s tým robíš a keď si zdravý, tak robíš všetko, aby si ochorel. Lenže tento stav, ani z voza ani na voz, to je pekná otrava, to je ako nebyť ani ženatý, ani slobodný, tak čo je to už za situáciu.

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 17.07.2011

Sedím v škôlke na Šobove. Pred chvíľou sme dohrali koncert. S Bez ladu a skladu. V škôlke je šatňa. Je dobré byť neexistujúcou skupinou. Vždy keď hráte, máte sviatok. Na chvíľu sa preruší bežný chod sveta a hráte. Na pódiu sa stretnete s priateľmi, s ktorými sa tak radi hádate, že azda len počas tých vzácnych chvíľ na pódiu to tak nie je.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 17.07.2011

Sedím v starom modrom kresle na dvore uprostred rómskej osady a štípu ma komáre. Na kolenách mám cudzí laptop – používa sa na školenia Rómov. „S kým si píšete?!“ pokrikujú na mňa priateľsky okoloidúci Rómovia.

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti 11.07.2011

Milý Emilko, som v takom rozpoložení, že sa zo mňa valia emócie, skrátka som namäkko. Sedím pred televízorom, hovoria tam, že bude pršať a mne sa tisnú slzy do očí.

Ušami Michala Kaščáka

.časopis .osobnosti 11.07.2011

Pred rokom sme na našom festivale krstili našu vydavateľskú prvotinu – farebné detské leporelo s krásnymi veršami Branuška Jobusa a malebnými ilustráciami Márie Slovákovej. Boli sme hrdí a verili sme, že sa tak naštartuje naša vydavateľská činnosť. Spolu s Mišom sme snívali, že raz vydáme našu obľúbenú knihu – Penu dní od Borisa Viana.