Chcel som napísať rozhorčený článok o politike, ale nevládzem, únava už prechádza do apatie. Politici priniesli v uplynulých dňoch príliš veľa sklamaní – čo je najhoršie, hlavne z tej slušnejšej časti.

Zrada II. vatikánskeho koncilu alebo návrat k tradícii? Pohľady na rozhodnutie pápeža Benedikta XVI., ktorým rozšíril možnosti slávenia Tridentskej liturgie, sa až príliš rôznia.

Michel Foucault napísal: „Navrhujem jednu hru: rok bez mien. Počas jedného roka by sa vydávali knihy bez mena autorov. Kritici by sa museli predierať úplne anonymnou produkciou. Mám však tušenie, že by nemali čo povedať: všetci autori by čakali s publikovaním svojich kníh do nasledujúceho roka...“

Niekedy stačí maličkosť, drobná prasklina v pravý čas a udalosti naberú rýchly spád. To, čo by cez pracovný deň malo iba podobu nepríjemnosti s mokrým kobercom a trošku vlhkou stenou, sa v nedeľu zmenilo na katastrofu vesmírnych rozmerov.

Paradoxne jedným z komerčne najúspešnejších titulov Nakladatelství Lidové noviny je slovenské vydanie knihy historika Dušana Kováča Dejiny Slovenska. Práca autora, ktorý je odborníkom najmä na obdobie moderných slovenských dejín, vychádza v druhom, doplnenom a rozšírenom vydaní.

Knihy píšu o všeličom možnom. A ešte častejšie o všeličom nemožnom. Preto by nás nemalo prekvapiť množstvo kníh, v ktorých je hlavným hrdinom – kniha.

Na rohu 2. avenue a 13. ulice polieva dáma v rokoch rozhorúčený chodník. Na sebe má dlhú priesvitnú blúzu, jasnočervený rúž a sivé vlasy natupírované do neba. V jednej ruke drží hadicu, v druhej pohár so šampanským. Výjav ako špeciálne privítanie v štýle East Village.