Poľský sen o nezávislosti

.grzegorz Górny .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Vypuknutie Prvej svetovej vojny privítalo veľa Poliakov s nádejou. Brali ju ako šancu na zmenu geopolitickej situácie. Poľsko od roku 1795 na mape Európy ako štát neexistovalo, pretože bolo rozdelené medzi tri veľmoci: Rusko, Rakúsko a Prusko (neskôr Nemecko). Poliaci počas týchto rokov niekoľkokrát povstali so zbraňou v ruke, vydobyť si nezávislosť sa im však nepodarilo. Na to, aby uspeli proti tesnému spojenectvu troch mocností, boli príliš slabí. Čakali teda na svoju šancu, veľký konflikt, v ktorom by Berlín, Viedeň a Petrohrad stáli na opačných stranách barikády.

Spomienka na letnú noc

.csaba G. Kiss .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Endre Ady, náš prorocký básnik, ktorého svojho času Slováci veľmi dobre poznali, nazval vojnu „hroznou nocou“. Videl jej hrôzy od prvej chvíle, ešte keď jej výbuch oslavovali po celej Európe davy ľudí. Úprimne povedané, sotva by som ju vedel zvažovať na makroúrovni (krajiny, národa), veď tak ako pre mnohých Slovákov, Poliakov, Maďarov a Európanov, aj pre mňa je predovšetkým osobnou minulosťou.

Zbytočná vojna

.roman Joch .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Veľká (ako sa jej hovorilo predtým) či prvá svetová (ako sa jej hovorí dnes) vojna bola najväčšou tragédiou Európy za posledných dvesto rokov. Bola skutočnou samovraždou Európy; ranou, z ktorej sa už ako civilizácia nespamätala. Bola oveľa väčšou tragédiou než druhá svetová vojna, ktorá bola heroickým zápasom proti protivníkovi, ktorého z morálneho hľadiska bolo nevyhnutné poraziť, pretože prvá svetová – na rozdiel od tej druhej – bola vlastne zbytočná.

Maliar na fronte

.eva Čobejová .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Tak ako je vojna drogou pre vojnových fotografov, tak sa stala drogou aj pre maliara Ladislava Mednyánszkeho. Fascinovala ho, priťahovala, odpudzovala i inšpirovala. V blízkosti frontových línií strávil veľa mesiacov. Dobrovoľne a rád.

Vojenská kuchárka

.peter Kerekes .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny došlo v rámci rakúsko-uhorskej armády k reforme stravovania. Dôstojníci si pochutnávali ako v tých najlepších hotelových kuchyniach.

Dva roky vojenčiny

.jozef Kukuča .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Jozef Kukuča, rodák z Bošáce a čerstvý absolvent obchodnej školy, mal devätnásť rokov, keď narukoval. Po krátkom výcviku ho čakal rumunský front. Vojnu prežil a ako zrelý muž napísal spomienky pre svoje deti. Poskytla nám ich jeho dcéra Tatiana. Z pamätí Jozefa Kukuču sme vybrali najzaujímavejšie pasáže.

Lifestyle v čase vojny

.elena Akácsová .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Ako sa žije každodenný život, keď úspory zo dňa na deň stratia hodnotu, štát neprimerane zasahuje aj do toho, čo jeme a ako sa obliekame, keď vzťahy medzi ľuďmi vlčia? S hľadaním odpovede mi pomáhal pamätník mojej babičky, a najmä historička Gabriela Dudeková z Historického ústavu SAV.

Za cisára na Jadrane

.lukáš Krivošík .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Ako každý rok, aj toto leto strávia desaťtisíce Slovákov dovolenku na brehoch Jadranského mora. Vody, pri ktorých dnes turistky nenútene zhadzujú vrchný diel plaviek, zažili pred storočím vojnové operácie rakúsko-uhorského námorníctva. Slováci pri tom nechýbali.

S légiami okolo sveta

.lukáš Krivošík .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Vyučený obuvník Jozef Klempa mal sotva dvadsať rokov, keď v lete 1914 vypukla prvá svetová vojna a on musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády. Domov sa vrátil až v lete 1920 ako československý legionár. O tom, čo videl a zažil medzitým, si viedol pozoruhodný denník.

Výchova vo Verdune

.frank Schirrmacher .časopis .prvá svetová vojna 13.07.2014

Vo veku európskej krízy sme sa vydali na inšpekciu do dejiska prvej informačnej vojny. O tom, čo sa stane, keď navštívite bojové polia s Martinom Schulzom.