Podľa zákona č. 245/2008 Zbierky zákonov (školského zákona) je cieľom výchovy a vzdelávania umožniť dieťaťu alebo žiakovi získať vzdelanie podľa tohto zákona. Tak vraví článok 1, paragraf 4, písmeno a). Písmená b) a c) hovoria o kompetenciách. A sú tam aj ďalšie písmená.

Vždy som si myslel a dodnes si myslím, že deti nechodia do školy rady. A že by bolo lepšie, keby tam chodili radšej. A že jednou z úloh rozumnej reformy školstva by mala byť výrazná zmena práve v tejto veci. Lenže ako väčšina mincí, aj táto má dve strany.

Mohlo by sa zdať, že polčas medzi začiatkom školského roku a parlamentnými voľbami je vhodný na hlbšiu úvahu o školskej reforme. Nie je to pravda. Tento čas je na podobné úvahy rovnako nevhodný ako ktorýkoľvek iný.

Na Slovensku sa diskusia o školstve scvrkáva na trenice o platoch, obsahu a štruktúre dobrého vzdelávania. To je predmetom aj prebiehajúcej reformy v rámci Plánu obnovy.

Školstvo je ako veľká zaoceánska loď, kde nikto nevie rýchlo zmeniť kurz, aj keď všetci vidia, že smerujú na ľadovec. Na Slovensku sa popálilo už dosť politikov, ktorí prebrali velenie, zahlásili nový smer, začali mykať kormidlom, ale loď nič. Poznám pár ostrieľaných námorníkov, ktorí už rezignovane vyhlásili školstvo za nereformovateľné.

Začiatok školského roku je vhodnou príležitosťou opäť si raz položiť niektoré večné otázky: Aké je naše školstvo? Aké by malo byť? Ako sa to dá dosiahnuť? A tiež otázky, ktoré si až tak často nekladieme, hoci by sme mali. V prvom rade táto: Čo všetko môžeme pri prípadnom zlepšovaní školstva pokaziť?

O čom hovoríme, keď hovoríme o vzdelávaní, vzdelanostnej ekonomike, to závisí od osoby hovoriaceho. Koho formovali nie školy, ale príležitosti, bude v školstve vidieť zase len príležitosť – pre seba.

Školský rok sa začína, a tak všetci rodičia absolvujú obvyklý hon na školské pomôcky. Ako vzniká papier, z ktorého sú aj školské zošity, sme už písali v jednom z predošlých článkov. Ako ale na papier napísať prvé písmená, je úplne iná vec.

Pasca porovnávania nás tak zviera, že naša spokojnosť je viac určená naším relatívnym postavením voči okoliu než absolútnym stupňom bohatstva, tvrdí Thomas Hylland Eriksen, nórsky profesor sociálnej antropológie vo svojej knihe Syndróm veľkého vlka – Hľadanie šťastia v spoločnosti nadbytku.

O tom, že posledný rok materskej školy by mal byť pre deti povinný, sa debatuje dlho. Vláda teraz diskusie popohnala a do parlamentu predkladá zákon, ktorý zavedie povinnú predškolskú dochádzku už od budúceho roku. Môžeme očakávať v roku 2020 katastrofu?