Je to skvelý pocit, keď sa myšlienka stane realitou; je to viac ako pocit a vnímam to skôr ako zodpovednosť, výzvu, radosť.

„Keď ja som bol v tvojom veku...“ zarazím sa, zahryznem si do jazyka, vetu nedokončím a radšej ticho akceptujem ďalšie svoje rodičovské pedagogické zlyhanie.

Devätnáste storočie bolo v angloamerickom svete aj storočím špiritizmu. To jest, mnohí začali tvrdiť, že sa môžu kontaktovať s nadprirodzeným svetom.

Takto sa volá kniha Michala Janatu (Revolver revue, 2023). No nekúp to? Najmä keď je autor z rovnakej generácie 70+ a jeho životný príbeh i spôsob reflexie je v mnohom podobný môjmu.

Stala sa mi zaujímavá vec – teda myšlienka. Pred odchodom z našej malej farmy som obriadil zvery, rozkúril bukovým drevom a vydal sa s kávou na cestu.

Ako syn železničiara, pre ktorého jeho práca nebola zamestnaním ani poslaním, ale rovno svetonázorom, mám k vlakom mimoriadne blízko.

Mladá generácia. Flexibilná, mobilná, otvorená zajtrajškom. Netajíme sa svojimi životnými voľbami, sme oveľa dychtivejší po sebapoznaní, úspechu, zmenách naokolo. Náš svet sa každodenne zrýchľuje a prirodzene sa s ním snažíme držať krok.

Mnohí tušia, že spolutvorím vzdelávací podcast pre „zvedochtivých“ s názvom Pravidelná dávka. Už šesť rokov.

Neviem, prečo to je a odkiaľ sa to vzalo, ale odkedy si pamätám, že si pamätám, vždy ma to ťahalo do protismeru.

Poľský novinár Witold Szabłowski napísal jednu veľmi pútavú knihu, ktorú som si v poslednej dobe otvoril. Jej názov v preklade znie Tancujúce medvede: Pravdivé príbehy ľudí pripútaných k starému spôsobu života v nedávno oslobodených spoločnostiach (2014).