Radnice českých miest sa iba ťažko zbavujú „kmotrov“ ODS, pravica v Bratislave klientelizmom úspešne odrádza voličov, no na východe vládne pokoj až nuda. Rezešovskí oligarchovia a schusterovské estrády upadli, zdá sa, do zabudnutia. Čo sa deje?
Hlúpe. Bol a nie je. Rana do srdca ho zabila, nás ranila. Aj takto sa dá opísať pocit beznádeje, ktorý je s touto podlou vraždou spojený, nech jej príčiny sú hocijaké.
Vo chvíli, keď píšem tento text, prebieha v Bratislave sviečkový pochod z Hviezdoslavovho námestia k Dómu svätého Martina. Sviečky, tak ako často v kľúčových chvíľach Slovenska, ticho blikocú.
Ernesta som spoznal až po novembri 1989. Bolo to na VPN, v mimoriadne hektickom období. Začali sa rozbiehať prvé zákonné úpravy, ktoré sa neskôr dostávali do Federálneho zhromaždenia. Vyvinul sa medzi nami blízky vzťah a stali sme sa priateľmi.
V noci z ôsmeho na deviateho novembra mi prišla SMS-ka od Petra Zajaca. Stálo tam: „Zastrelili Ernesta.“ Keď som nad ránom hovoril s Oľgou Valkovou, ležala v Ernestovej posteli a plakala.
Čo skrýva pojem tvorivá generácia? Zvyčajne je to veková príbuznosť, podobné rodinné alebo spoločenské zázemie, podobne prežívané životné pocity.
Isto je to spoločný myšlienkový svet, sú to spoločné sny a plány, spoločné cesty a postupy.
Film Sociálna sieť (2010) režiséra Davida Finchera (Sedem, Klub bitkárov) zaznamenáva rok života devätnásťročného študenta Harvardskej univerzity, ktorý sa zmenil na stvoriteľa a vládcu najväčšej sociálnej siete v histórii ľudstva. Alexander nedobyl takú ríšu.
Steven Spielberg chcel kedysi urobiť film, ktorý mal nazrieť do budúcnosti tak realisticky ako doteraz žiadny film zo žánru sci-fi. Do hotela v Santa Monica si pozval pätnásť múdrych ľudí, všetko vplyvné kapacity z najdôležitejších vedeckých oborov.
