Slabý Obama a jeho Amerika

.jaroslav Daniška .časopis .téma 11.11.2012

Barack Obama zvíťazil, Amerika si vybrala ďalšie štyri roky pod vládou demokratov. Aké bude jeho druhé volebné obdobie? A čo vypovedá zvolenie Obamu o samotnej Amerike?

Naši „moskviči“

.eva Čobejová .časopis .téma 03.11.2012

Keď hovoríme o dobrom vzdelaní a o vplyve ľudí s prestížnymi školami na túto spoločnosť, nemôžeme obísť MGIMO. Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov bol do začiatku 80. rokov jedinou prestížnou vysokou školou, ktorú mohol ambiciózny a talentovaný študent zo socialistického Československa absolvovať. Záujem bol veľký, a zďaleka nestačilo mať dobré študijné výsledky. Na MGIMO bolo treba mať aj bezchybný ideologický profil. Stačil napríklad jeden emigrovaný príbuzný alebo otec vylúčný zo strany či veriaca mama – a študent nemal šancu. Časť študentov bola navyše vychovávaná v Moskve na špeciálne účely tajných služieb.

Naši západníci

.eva Čobejová .časopis .téma 03.11.2012

Čoraz silnejšie slovo majú v politike aj vo verejnom živote ľudia, ktorí prešli špičkovými svetovými univerzitami. Niektorých vidno viac, niektorých menej, ale ich vplyv je významný. Ak dnes na slovenskej pravici zaznie zaujímavý hlas či provokatívny politický návrh, často sú za ním traja výrazní poslanci – Daniel Lipšic (Nová väčšina), Radoslav Procházka (KDH) či Miroslav Beblavý (SDKÚ). Lipšic absolvoval postgraduálne štúdium na Harvard Law School, Procházka získal titul doktor právnych vied na Yale Law School, Beblavý absolvoval magisterské a doktorandské štúdium na starobylej škótskej University of St. Andrews (je to škola, na ktorej študoval aj britský korunný princ William).

Slovenské supermozgy

.eva Čobejová .lukáš Krivošík .časopis .téma 03.11.2012

Do našej krajiny sa začínajú vracať absolventi prestížnych svetových univerzít. Vracajú sa preto, že majú jasnú predstavu, ako urobiť zo Slovenska Silicon Valley. Prinášame príbehy troch ľudí, ktorí majú diplom z Harvardu a Princetonu. Dnes sú tu a realizujú svoju víziu.

Mormóni sú aj na Slovensku

.eva Čobejová .časopis .téma 27.10.2012

Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní, ako sa oficiálne nazýva mormónska cirkev, je zvláštne spoločenstvo. Uznávajú Ježiša Krista ako spasiteľa, hlásia sa k Biblii a čo sa týka životného štýlu, patria k najkonzervatívnejším cirkevným komunitám. Vyžaduje sa manželská vernosť, dodržiavanie zákonov, zakazuje sa alkohol aj káva. No práve táto Cirkev bola roky kritizovaná za mnohoženstvo, ktoré povoľovala do roku 1890. Mormóni majú dnes vyše 13 miliónov členov. Vďaka politickému úspechu Mita Romneyho získavajú aj na vážnosti, hoci sami sa spájaniu s republikánskym kandidátom trochu bránia.

Na návšteve u mormónov

.ondrej Jombík .časopis .téma 27.10.2012

Pred niekoľkými rokmi ma moje obchodné cesty zaviali do Salt Lake City, hlavného mesta amerického štátu Utah. Potreboval som tam kúpiť internetovú doménu, ktorej vlastníkom bol chiropraktik Matthew Roller. Pred odchodom ma niektorí moji kamaráti z Arizony varovali, že v Utahu je veľa mormónov. Mormóni sú čudní, veľmi čudní, bolo ich typické vyjadrenie. A mňa premkli isté obavy.

Politická cesta Mitta Romneyho

.jaroslav Daniška .časopis .téma 27.10.2012

Keď v roku 1994 Romney vyzval Teda Kennedyho, dlhoročného demokratického senátora liberálneho štátu Massachusetts, Kennedy sa ho snažil označiť za reaganovca. Romney to odmietol: „V časoch vlády Reagana a Busha som bol nezávislý. Nechcem, aby sme sa vrátili k Reaganovi a Bushovi.“ V roku 1994 prehral. Dnes, keď kandiduje na prezidenta, tak v ňom niektorí konzervatívci chcú vidieť prezidenta, ktorý zmení Ameriku tak ako Reagan. Podľa niektorých stratégov sú to posledné voľby, ktoré vraj môžu republikáni vyhrať so starou reaganovskou koalíciou. Ak by to malo Romneymu pomôcť, bol by to trochu paradox.

Príbeh rodu Romneyovcov

.časopis .téma 27.10.2012

Kto je ten mormón, ktorý má šancu stať sa novým americkým prezidentom? Mitt Romney pôsobí dojmom politického robota, ktorého chcú republikáni za každú cenu dostať do Bieleho domu. Ale čo sú jeho skutočné ambície? Pohľad do pestrých rodinných dejín Romneyovcov ponúka istú odpoveď.

Bola to nevyhnutnosť?

.časopis .téma 21.10.2012

Viaceré významné osobnosti českého a slovenského verejného života sme oslovili s nasledujúcou otázkou: Myslíte si, že rozpad Československa bol dejinnou nevyhnutnosťou, alebo mohol spoločný štát Čechov a Slovákov za istých okolností prežiť? Prinášame odpovede Václava Klausa, Roberta Fica, Dominika Duku, Martina M. Šimečku, Bélu Bugára a Daniela Pastirčáka.

Štát, ktorý nemohol prežiť

.martin Hanus .jaroslav Daniška .jozef Majchrák .časopis .téma 21.10.2012

Nebyť Československa, Slovákov by pohltil vír 20. storočia. Spoločný štát Čechov a Slovákov mal veľký zmysel, no jeho koniec bol nevyhnutný: napriek jazykovej blízkosti sme nevytvorili jednu československú spoločnosť. A čo je prekvapivejšie, napriek desaťročiam spolužitia sme sa politicky nezbližovali.