Nové dáta ukazujú stav čínskeho pracovného trhu a jeho premien.

„Zlatý vek Ameriky sa začína práve teraz.“ Toto vyhlásil Donald Trump 20. januára vo svojom inauguračnom prejave.

Po sviatkoch skúsim úvahu o verejných financiách trocha inak. Aj o konsolidačnom potenciáli našej duše.

Skutočné programové vyhlásenie súčasnej vlády má len jeden riadok. Zo všetkých síl sa snažiť betónovať vlastnú moc a skrývať svoju neschopnosť. Bodka. Horšie je, že za splnenie týchto cieľov sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu.

V poslednom čase prebieha na Slovensku diskusia, kedy sa tak pokazili naše verejné financie. Často sa v nej argumentuje nesprávne, až zavádzajúco. Takže ako je to v skutočnosti?

Áno, bezodná jama. To by bola moja odpoveď na otázku: „Čo vám príde na um ako prvé, keď počujete slovné spojenie štátny rozpočet?“ Nie je to najpoetickejšie, ale je to výstižné.

Vysoká inflácia v kombinácii s rastom úrokových mier prispeli k tomu, že Slovensko postupne stratilo kľúčové výhody, ktoré malo po prijatí eura.

Z pohľadu ECB a hlavne Nemecka neexistuje väčší strašiak ako inflácia. Oneskorené dvíhanie úrokových sadzieb ECB od leta minulého roka konečne zabralo, inflácia v eurozóne sa v októbri 2023 dostala medziročne pod 3 %. A Slovensko? Znovu je výnimkou.

Zásadným a dlhodobým problémom verejných financií Slovenska sú výdavky na dôchodky. V roku 2023 prvýkrát platí, že priebežné príjmy (odvody) nepostačia na priebežné výdavky.

Ľudia takmer vôbec nerozumejú diskusii o verejných financiách. Nechápu, aký veľký problém s výdavkami má Slovensko, a nie sú pripravení podporiť žiadne navrhované riešenia. Fico hodí legokocky do koša.