V poslednom čase prebieha na Slovensku diskusia, kedy sa tak pokazili naše verejné financie. Často sa v nej argumentuje nesprávne, až zavádzajúco. Takže ako je to v skutočnosti?

Áno, bezodná jama. To by bola moja odpoveď na otázku: „Čo vám príde na um ako prvé, keď počujete slovné spojenie štátny rozpočet?“ Nie je to najpoetickejšie, ale je to výstižné.

Vysoká inflácia v kombinácii s rastom úrokových mier prispeli k tomu, že Slovensko postupne stratilo kľúčové výhody, ktoré malo po prijatí eura.

Z pohľadu ECB a hlavne Nemecka neexistuje väčší strašiak ako inflácia. Oneskorené dvíhanie úrokových sadzieb ECB od leta minulého roka konečne zabralo, inflácia v eurozóne sa v októbri 2023 dostala medziročne pod 3 %. A Slovensko? Znovu je výnimkou.

Zásadným a dlhodobým problémom verejných financií Slovenska sú výdavky na dôchodky. V roku 2023 prvýkrát platí, že priebežné príjmy (odvody) nepostačia na priebežné výdavky.

Ľudia takmer vôbec nerozumejú diskusii o verejných financiách. Nechápu, aký veľký problém s výdavkami má Slovensko, a nie sú pripravení podporiť žiadne navrhované riešenia. Fico hodí legokocky do koša.

Potreba konsolidácie verejných rozpočtov je už azda zrejmá aj v stranách, ktoré majú pocit, že zdroje sú bezodné a zadarmo a investori na celom svete túžobne čakajú, aby požičali práve zadlženému Slovensku. Začínajú sa teda objavovať konsolidačné plány.

Poslanec za stranu SMER-SD Branislav Ondruš napísal komentár k minimálnej mzde. Predostrel v ňom argumenty za vyššiu minimálnu mzdu na Slovensku. Plné omylov. A keby len to.

Odkaz jedného z hlavných predstaviteľov klasického liberalizmu Adama Smitha rezonuje aj dnes, tristo rokov po jeho narodení. Tu je jeho príbeh.

Vyššie úrokové sadzby boli vlani pre banky a poisťovne doslova požehnaním. Katapultovali ich späť medzi najúspešnejšie odvetvia na Slovensku.