Pohľad na najnovší rozpočet z dielne ministerstva financií, ktorý schválila vláda, vyvoláva veľa otáznikov. Sformulujem tu tri, ktoré považujem za najdôležitejšie.
Vyhlásenie niektorých Nobelových cien je pre komentátorov podobná príležitosť ako voľby. V rozhodnutiach o udelení ceny sa dajú hľadať odrazy rôznych spoločenských nálad či geopolitických tlakov.
Internetová peňažná mena Bitcoin neposlala tradičný menový systém do minulosti. No prekvapujúco odštartovala pozoruhodnú tichú revolúciu o ulicu vedľa.
Centrální banky ve vyspělém světě mají v posledních letech jedno společné. Jsou pro širokou veřejnost terčem kritiky a zdrojem frustrace. Jak už jsem na tomto místě psal, je to kritika často plytká a nekonstruktivní.
Vo Fínsku sa diskutuje o pozoruhodnom experimente: dvetisíc náhodne vybraných poberateľov podpory v nezamestnanosti má dostať od štátu mesačný príjem 560 eur.
Ministri financií eurozóny sa na chvíľu presťahovali do bratislavskej Reduty. Riešili aj plnenie gréckych domácich úloh pred uvoľnením ďalších peňazí pomoci.
Spoločnosť Apple by podľa Európskej komisie mala Írsku doplatiť dane vo výške 13 miliárd eur. Írsko tie peniaze nechce a Apple zase nechce platiť. Kto je vlastne v tomto príbehu „hrdina“ a kto „zloduch“?
S pribúdajúcim počtom teroristických útokov v Európe naberajú na obrátkach vášnivé diskusie o motívoch, ktoré teroristov vedú k spáchaniu ich ohavných činov. Objavuje sa v nich veľa extrémov a mýtov.
Veľa ľudí sympatizuje s myšlienkou „zdieľanej“ ekonomiky. No keď sa ich spýtate, čo by jej vytkli, najčastejšia odpoveď je neplatenie daní. No často ide o mýtus.
