Na začiatku to vyzeralo ako náhodný výsledok štatistického spracovania. Ale neskôr sa z toho stal fenomén, ktorému zatiaľ veľmi nerozumieme. Pacienti, ktorí zvládli úspešný súboj s rakovinou, sú odolnejší voči Alzheimerovej chorobe.

Vianoce máme akurát za sebou. Čas, ktorý sa prirodzene spája s príbehmi o narodení Božieho syna v zapadákove zvanom Betlehem. Zároveň to však nie je jediný príbeh, s ktorým sme sa v tomto období stretli.

Aj napriek tomu, že drvivá väčšina pacientov prežije rakovinu kože, známu aj ako melanóm, mnoho pacientov zažíva jeho návrat a iní svoj boj s melanómom prehrajú.

Takmer každý z nás pozná ten tichý hlas, pomocou ktorého komunikujeme v našej mysli. Pre niektorých ľudí je tento „vnútorný hlas“ jediným nástrojom komunikácie nielen so sebou, ale aj so svetom.

Už je to 125 rokov, čo Thomas Alva Edison predstavil svoj fonograf. Zariadenie na záznam a reprodukciu zvuku, ktoré po prvýkrát umožnilo vypočuť si hovorené slovo či hudbu neskôr, ako zazneli. Jeden zo strojov času bol na svete.

Prvé, čo nám napadne pri mene Einstein, sú zložité rovnice, fascinujúca teória relativity a k tomu všetkému geniálny, a teda pre drvivú väčšinu z nás nedostižný mozog. Ale genialita Alberta Einsteina mala trochu iný základ.

V relácii .pod lampou o Albertovi Einsteinovi si môžete pozrieť alebo prečítať o jeho objavoch na poli teoretickej fyziky. Čo ale jeho objavy priniesli v praktickom živote? Niežeby bol pri každom teoretickom výskume takýto prínos nevyhnutný alebo viditeľný, niektoré Einsteinove teórie ale taký efekt mali.

Medicína a farmaceutický priemysel sa za posledné storočie posunuli míľovými krokmi, no vývoj nových terapeutík nepokryl všetky ochorenia rovnako.

O tom, ako oceľ umožnila vznik a stavbu mrakodrapov v Amerike a neskôr aj inde vo svete, sme už písali. Samotná oceľ by ale staviteľom bola málo platná bez ešte jedného vynálezu. Ak by totiž neexistoval spôsob, ako ľudí dopraviť bez námahy do vyšších poschodí, mrakodrapy by nemali šancu. Pomohol im vynález, ktorý ako prvému napadol ešte Archimedovi.

V relácii .pod lampou sa Štefan Hríb s Martinom Mojžišom rozprávali o výskume velikána fyziky Maxa Plancka. Ten prišiel s významnými objavmi a teóriami, ktoré zásadným spôsobom viedli k zmenám nášho chápania fungovania sveta okolo nás. Mohli by sme sa ale opýtať, čo z toho my ľudia okrem poznania máme?