Rok 2021 bol pre mnoho biotechnologických spoločností relatívne výnimočným obdobím, no s pomaly sa blížiacim koncom roka 2022 možno skonštatovať, že tento rok bol pre biotechnologický priemysel viac-menej zlým snom.

Pred 17 rokmi sme .pod lampou skúsili diskutovať dve hodiny o takzvanej ťažkej fyzike. A hoci to bol trochu risk, napokon z toho bola ocenená diskusia roka. Lebo svet, ktorý pán Einstein začiatkom 20. storočia odkryl, je fascinujúci.

Bunkové terapie predstavujú jeden z najmodernejších druhov terapie s potenciálom vyliečiť pacientov z ochorení od rakoviny cez dedičné ochorenia až po poruchy imunitného systému. Vývoj týchto liečiv však nie je vôbec jednoduchý a biotechnologické spoločnosti by si mali pamätať, že nie každý dobrý nápad zaručene funguje a menej je niekedy viac.

Sú všade okolo nás, no i v nás – baktérie ovplyvňujú naše zdravie viac, než sme si doteraz mysleli.

Antibiotiká spôsobili jednu z najdôležitejších revolúcií v medicíne. Objav penicilínu pred takmer 100 rokmi viedol k tomu, že bežné infekcie rán, zápal pľúc či infekcie močových ciest už automaticky neznamenali prakticky istý rozsudok smrti.

Z transplantačnej medicíny sa stal autoservis na náhradu starých dielov nášho uboleného tela. Dokážeme vymeniť pečeň, srdce, ba i pľúca. Jedným z orgánov, ktoré nám v servise zatiaľ neponúkajú, je ľudský mozog.

Keď vezmete do ruky pohár piva či vína, nespomeniete si na ne. Rovnako, keď sa zahryznete do čerstvého chleba alebo pečiva. Keď pozeráte na stromy, keď vidíte lišajníkom obrastený kameň. A predsa tam všade sú. Vo veciach okolo nás, na nich, na nás, v nás. Huby, plesne, kvasinky. Obrovská ríša podivných tvorov, ktoré nie sú ani rastlinami, ani živočíchmi.

Kmeňové bunky sú dnes využívané vo všetkých oblastiach medicíny, no okrem terapií sú veľmi užitočné aj pri výskume.

Od okamihu, ako sa k moci dostal omikron, sa s infekciou covid-19 stretol už takmer každý. Poľahky vytlačil konkurenciu a zabezpečil si výhradné postavenie na infekčnom trhu. Hoci má väčšinou mierny priebeh, dokáže znepríjemniť život pacientov.

Nobelove ceny sa udeľujú až v decembri, ale laureáti sú známi už od októbra. Kto a za čo dostane prírodovedné ceny za tento rok? Odpovedajú hostia relácie Pod lampou – genetik Vladimír Ferák, chemik Peter Szolcsányi a fyzik Martin Mojžiš.