Dve otázky

.časopis .veda 21.03.2010

.úvodná otázka Išli ťavy po púšti, jedna za druhou. Koľko ich bolo a ako to súvisí s Kleofášom?

DNA vyhynutých druhov

.kubo Kováč .časopis .veda 21.03.2010

V roku 1994 vyvolalo veľký rozruch nájdenie sekvencie dinosaurej DNA. Čo všetko sme sa z toho dozvedeli? Čo všetko sa vôbec môžeme z takej DNA dozvedieť? Bude onedlho Jurský park skutočnosťou?

Chameleóni genómov

.andrej Lupták .časopis .veda 14.03.2010

Takmer vo všetkých organizmoch je genetická informácia uložená v dlhej závitnici DNA molekúl. Je to akási ústava biologických systémov, ktorej správne prečítanie stačí na založenie novej bunkovej republiky. Dcérska bunka však dedí nielen ústavu, ale aj časť administratívy.

Ako sa líšime od šimpanzov?

.broňa Brejová .tomáš Vinař .časopis .veda 07.03.2010

Čo robí človeka človekom? Čím sa človek líši od svojho najbližšieho žijúceho príbuzného – šimpanza? Túto otázku, ktorá sa priamo dotýka skutočnej podstaty človeka, nám možno pomôže zodpovedať štúdium genómov.

Koľko génov má človek?

.broňa Brejová .tomáš Vinař .časopis .veda 28.02.2010

Ľudský genóm je známy už takmer desať rokov, ale to ešte vôbec neznamená, že vieme presne, koľko má človek génov. Vieme to len približne. Jedno však vieme povedať pomerne spoľahlivo: ľudských génov je podstatne menej, než sa očakávalo.

Minca a šperk

.časopis .veda 15.02.2010

Väčšina z nás vlastní zlato vo forme nejakého šperku, menšina vo forme mince (o forme korunky v ústach taktne pomlčíme). Tie mince aj tie šperky chováme v zvláštnej úcte. Je zdrojom tej úcty práve zlato alebo sú tie predmety cenné niečím iným? A ak niečím iným, tak čím?

Zlatý štandard

.časopis .veda 07.02.2010

Predstavme si, že by sme zobrali všetko zlato, ktoré ľudia počas celej histórie vyťažili, a odliali z neho kocku. Aká veľká by bola tá kocka? Menšia, než by väčšina z nás očakávala. Jej hrana by mala dvadsať metrov.

Zlatá vrstvička

.časopis .veda 31.01.2010

V roku 1841 bol mladý dôstojník delostrelectva Werner Siemens odsúdený za účasť v súboji (v úlohe sekundanta) na domáce väzenie v Magdeburských kasárňach. Čas si krátil pokusmi na prepašovanej aparatúre a objavil pri tom galvanickú metódu pozlacovania, ktorú si dal neskôr patentovať. Bol to jeho prvý patent.

Zlatá horúčka

.časopis .veda 24.01.2010

Všetky zlaté horúčky druhej polovice 19. storočia mali podobný priebeh. Niekto objavil viac či menej náhodne zlatonosnú rieku a ten objav prilákal desiatky až stovky tisícov ďalších ľudí. Odkiaľ sa tam vzali tí ľudia, je vcelku jasné. Ale odkiaľ sa tam vzalo to zlato?

Zlatá koruna

.časopis .veda 17.01.2010

Kde bolo, tam bolo, bežal raz ulicami jedného mesta na Sicílii nahý muž a vykrikoval Heuréka. Táto viac ako dvetisíc rokov stará rozprávka, pochádzajúca z pera rímskeho architekta Vitruvia, obsahuje podľa všetkého jednu závažnú, ale veľmi poučnú chybu.