Spoločenstvá lovcov mamutov a zberačov rôznych bobúľ či korienkov často obývali jaskyne, ako prirodzené útočiská pred... vlastne pred všetkým. Mnohé z týchto jaskýň boli krasové útvary bohaté na vápenec.

V rôznych kútoch sveta sa dá stretnúť s všakovakými kulinárskymi bizarnosťami. Máloktorá z nich sa však vyrovná japonskej tradícii konzumácie rýb nabitých nervovým toxínom 500-krát jedovatejším ako cyankáli.

Ľudová múdrosť hovorí, že každá huba sa dá zjesť – niektorá však iba raz. Muchotrávku zelenú si naozaj len málokto dá dvakrát. S muchotrávkou červenou je to presne naopak. Kto raz privykne, len ťažko si odvyká.

Séria týchto článkov vznikla tak, že po prečítaní románu s tematikou praveku mi napadla táto otázka: ako by sme, s dnešnými znalosťami, mohli pomôcť pračlovekovi, keby sme sa vedľa neho ocitli?

Znie to dosť fantasticky, ale v skutočnosti stačí pár poznatkov a zvládne to aj dieťa. Metódy lovu rýb sú veľmi rôzne a zlepšujú sa, aby nám dovolili chytiť čo najviac rýb s čo najmenšou námahou. Ako napríklad pasce.

V knihe Rebus Oceanis et Novo, ktorú vydal Pietro Martyre d`Anghera v roku 1516, sú na niekoľkých miestach spomínané útoky Indiánov na Španielov s použitím otrávených šípov. Jed spôsoboval hrôzostrašnú smrť, ktorej predchádzala totálna paralýza organizmu obete.

Vyrobiť kvalitný luk nie je až také jednoduché, keď posledný výkrik techniky je obsidiánový nôž. A keď napokon vystrelíte, väčšinou je po drahocennom šípe. Luk vlastne vrhá malé ostré predmety veľkou rýchlosťou. A čo keby sme vrhali namiesto malých ostrých skôr väčšie tupé predmety?

Arzén bol dlho-predlho ideálnou vražednou zbraňou. Bez výraznej chuti, farby či zápachu, pomerne ľahko dostupný, smrteľný už v malých dávkach, s príznakmi otravy imitujúcimi bežné ochorenia. Nielen detektívky, aj história je ho plná.

Ak sa ľudia dostanú k balónikom naplneným héliom, občas sa zabávajú tým, že hélium z balónika vdýchnu, a potom začnú rozprávať. Zábavný je na tom hlas, ktorý vydávajú. Je neprirodzene vysoký a smiešny. Prečo je to tak?

To, ako vyzerá vesmír dnes, je dôsledkom toho, ako vyzeral krátko po Big Bangu, keď bol ešte veľmi horúci. A niečo o vlastnostiach tohto extrémne horúceho vesmíru sa môžeme dozvedieť štúdiom hélia pri extrémne nízkych teplotách.