ako to už býva, z jednoduchej pochúťky rybárov, čo lovili v okolí Kaspického mora jesetery, sa postupne stala jedna z najdrahších zábaviek vyššej spoločnosti.Symbol luxusu, kráľovskej noblesy a zvrátených chúťok podliakov, ktorí si zaslúžia pozornosť Jamesa Bonda. Pritom prví vraj začali jesterie ikry vo veľkom konzumovať Peržania a od nich dostali svoj názov. Khavyar vraj znamená kus sily a odkazuje na silné afrodiziakálne účinky tejto pochúťky.Najväčším vyznávačom a propagátorom pravého kaviáru bol odjakživa ruský cársky dvor a tam ich zase poznali pod iným, nám zrozumiteľnejším názvom - ikry. Od 12. storočia sa v Rusku vyrába a podáva, a až od 16. storočia ho začína postupne spoznávať aj Európa. Samozrejme, s veľkými rozpakmi. Keď ho ponúkli vyslanci Petra Veľkého francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XV., vraj ho vypľul rovno na koberec.
Nie každému kaviár na prvý raz chutí.Ak držíte v ruke škatuľku za 5 eur s malebnými oranžovými guľôčkami a tešíte sa, že si spríjemníte večer kaviárom, musím vás sklamať. Pravý kaviár je vždy tmavý a zďaleka nestojí päť eur. Jeho cena za 100 gramov sa pohybuje od 700 do 2 400 eur. To, čo držíte v ruke, je náhrada kaviáru, ikry zo pstruha či lososa, v tom lepšom prípade. Pravý kaviár je vždy z jesetera uloveného v okolí Kaspického alebo Čierneho mora, ktorý je najneskôr do hodiny po výlove nasolený v jemnom roztoku a vlisovaný pri teplote mínus päť stupňov do škatuliek, v ktorých sa predáva.
„Na recepciách ho nájdete výhradne v porcelánovej miske a naberá sa na malé toasty s maslom alebo bliny s crème frâiche iba drevenou alebo perleťovou lyžičkou.“
Vďaka nešetrnému rybolovu v Rusku a jeho bývalých republikách počas minulých desaťročí dostanete v súčasnosti najlepší kaviár z divokého jesetera iba z Iránu. Ten najdrahší a najluxusnejší je z vyzy veľkej a volajú ho beluga. Má škatuľku s modrou etiketou. Po otvorení na vás žmurknú biele až striebrosivé zrnká s výrazným očkom. Čím sú zrnká belšie a väčšie, tým je kaviár kvalitnejší. V škatuľke so žltou etiketou sa nachádza kaviár z jesetera ruského a hovoria mu osetra. Ten je sivobronzový. A do tretice je tu veľmi výrazný, tmavý kaviár s malými zrnkami a výraznou chuťou sevruga z jesetera hviezdnatého. Ten sa skrýva v škatuľke s červenou etiketou. A to sú všetky ikry, o ktoré môžeme zavadiť slovom kaviár. Samozrejme, ešte tu existuje jeden variant, ten najvzácnejší, ktorý sa podával len ruským a rakúskym cisárom, tzv. zlatý kaviár žiarivej jantárovej farby, tu však išlo o zriedkavú genetickú mutáciu.
Po otvorení škatuľky treba kaviár nechať trochu predýchať, aby rozvinul svoju arómu a chuť. Pozor, pravý kaviár najvyššej kvality nikdy nezapácha rybinou! Podáva sa na ľadovej triešti, pretože najdelikátnejší je, keď má okolo nula stupňov. Na recepciách ho nájdete výhradne v porcelánovej miske a naberá sa na malé toasty s maslom alebo bliny s crème frâiche iba drevenou alebo perleťovou lyžičkou. Ikry pri dotyku s akýmkoľvek kovom oxidujú a získavajú nežiaducu chuť. Pravý kaviár sa zapíja kvalitným francúzskym šampanským alebo rovnako kvalitnou, výhradne ruskou vodkou. Podľa toho, čo kto oslavuje, alebo komu je čo na Silvestra jednoducho srdcu bližšie.
Autor je scenárista.