vznikol, ale vydaný bol až v roku 1988, teda o šesť rokov neskôr. A keď sa konečne objavil v obchodoch, stálo sa naň v dlhých radoch (aj pred bratislavskou predajňou Pantonu na Sedlárskej ulici bol dlhý rad). A pritom ho drvivá väčšina čakajúcich poznala naspamäť: od prvých tónov fender piána a detského „mendosína" až po záverečné „nádraží, kde daří se snům". A to všetko napriek tomu, že len málo z fanúšikov tejto kapely ju dovtedy zažilo na koncerte.
jsem divnej patrón, je to tím
Kapela s názvom Pražský výběr existovala zhruba od roku 1976, keď sa na ňu pretransformovalo príležitostné džezové zoskupenie Maso kosti, čiže Malina (bicie), Soukup (kontrabas a basgitara), Kocáb (klávesy) a Stivín (flauta a saxofón). Pražský výběr hral v prvých rokoch jazzrock a hral ho veľmi dobre, o čom svedčí skvelá platňa Žízeň, ktorá vyšla v roku 1978 vo vydavateľstve Panton.Kľúčovým členom kapely bol syn známeho, pražskou nezávislou mládežou milovaného evanjelického farára a signatára Charty 77 Alfréda Kocába Michael. Tento absolvent pražského konzervatória (kompozíciu študoval u Ilju Hurníka) mal okrem nesporného talentu a dobrej rodinnej výchovy aj široký hudobný záber, vďaka ktorému sa dobre cítil medzi džezmenmi, rockermi aj „vážnymi" muzikantmi. Michael preto koncom sedemdesiatych rokov hral sofistikovaný jazzrock s Pražským výběrom, produkoval dva albumy speváčky Ovy Olmerovej, spolupracoval s Oskarom Petrom a Zuzanou Michnovou na prvej platni Marsyasu a na undergroundových Pražských jazzových dňoch vystupoval s projektom Nouzové přistání, v ktorom sa jazzrockový Pražský výběr spojil s „vážnym" sláčikovým kvartetom.„Divnej patrón" Michael Kocáb sa koncom sedemdesiatych rokov stretol s dvoma fenomenálnymi gitaristami: s členom Mišíkovho Etc. Jirkom Jelínkom a s Michalom Pavlíčkom, ktorý už mal za sebou pôsobenie v artrockovej Bohemii. Michal so sebou priviedol aj bubeníka Jiřího Hrubeša, s ktorým tvorili dve tretiny Horkého dechu Jany Koubkovej. „Najednou jsem slyšel dobrou rockovou hudbu i hudebníky: Pavlíčka, Hrubeše, Jelínka." Jirka Jelínek, žiaľ, krátko na to tragicky zahynul, a tak sa ku Kocábovi a Soukupovi pripojil len Pavlíček a Hrubeš (zostavu zo začiatku dopĺňal hráč na perkusiách, tanečník a občasný spevák Jiří Tomek). V tejto zostave objavili kapely ako Stranglers či Talking Heads a začali hrať to, čomu sa v tom čase hovorilo „nová vlna".Premenu uzavrela spolupráca s textárom Františkom Ringom Čechom a bizarne pôsobiace kostýmy, v ktorých kapela začala vystupovať.
krysy už jsou tady
Rockový Pražský výběr začal fungovať v roku 1980. Po pár koncertoch, ktoré šokovali milovníkov virtuózneho jazzrocku, sa začínali šíriť správy o zvláštnej pražskej kapele, ktorej koncerty nemali dovtedy v socialistickom Československu obdobu. Nešlo len o tvrdú, zdanlivo jednoduchú hudbu, ktorá dokázala rozhýbať končatiny, ale aj o bizarné texty (niektoré z nich v „svahilčine", ako nezrozumiteľnú hatlaninu nazýval Kocáb s Pavlíčkom) a o zvláštne kostýmy, v ktorých členovia kapely vystupovali: „Soukup nasadil motýlí sluneční brýle, módní růžovou dámskou pletenou čepičku, Pavlíček v chasnických kalhotách zůstal ‚divokým kytaristou', Hrubeš v nátělníku vypadá jeko rek z Jiráskových pověstí, Kocáb na sebe splácal co mohl: černý frak, bílou košili, širokou barevnou kravatu, síťku na vlasy, originální zelený chirurgický plášť i s rouškou," napísal vo februári 1982 František Horáček v časopise Melodie.Piesne ako Hrabě X, Krysy už jsou tady či Zubatá sa stávali všeobecne známymi hitmi. Typickým pre toto obdobie je však na každom koncerte žiadaná pieseň Nad rybníkem. Ide o bláznivú karikatúru zmiešanú s čiernym humorom, v ktorej sa spieva o tom, že sa pretrhla hrádza na rybníku. Refrén je však veselý: „Nám s tátou, nám je však hej, / bydlíme nad rybníkem." František Ringo Čech však nakoniec musel text prepísať. Vznikla tak pieseň Pražákům, těm je tu hej.
prachy, jenom prachy nečekají
Vo chvíli, keď sa kapele začalo skutočne dariť, prišla prvá rana: Ondřej Soukup odišiel do Orchestra Ladislava Štaidla. „Dělám to jen kvůli penězům," vysvetľoval v tej dobe Soukup. „Peníze vládnou světem, čehož já jsem živým důkazem." Odchod zakladajúceho člena nakoniec kapele pomohol. Kocáb s Pavlíčkom hodili lano divokému basgitaristovi skupiny Zikkurat Vilémovi Čokovi, ktorý do kapely priniesol dravosť, agresívny, do jačivej fistuly preskakujúci vokál a pieseň Na václavským Václaváku. No a Kocáb s Pavlíčkom zložili svojmu kamarátovi na rozlúčku pieseň S.O.S., postavenú na zložitej, no pritom nesmierne efektnej basovej figúre. V polovici piesne zazvoní telefón, ozve sa „Haló, tady Soukup" a Michael mu to dáva priamo a bez servítky: „Stojí snad ten starej krám za takovouhle spoušť? / Zaprodat se těm potvorám a vztahy změnit v poušť..."
straka v hrsti
V roku 1982 nahral Pražský výběr album Straka v hrsti. Kapela bola vtedy vo vrcholnej forme, častým vystupovaním získala obrovskú silu. Išlo skutočne o niečo mimoriadne, čo sa v československej pop music predtým (a aj potom) podarilo hádam len Ursinymu a Vargovi: bola tu hudba, ktorá v niečom presne reagovala na svetové trendy, no ktorá bola neokopírovaná a unikátna. Pražský výběr absolvoval niekoľko úspešných koncertov v Maďarsku, kde ich hudobný šarm napriek jazykovej bariére po počiatočných rozpakoch výborne zafungoval a pripravovala sa na európske turné s Omegou. Keď nahrali hudbu k filmu Juraja Herza Straka v hrsti, ktorý po premiére mieril rovno do trezoru a ich koncerty sa začali vymykať eštebákom z rúk (dnes je to neuveriteľné, ale problémom bolo to, že na koncertoch sa spievalo, skákalo a tancovalo), rozhodli sa tvrdo zakročiť. Do šatne na koncerte v Hradci Králové nainštalovali ploštice, kapelu rovno z koncertu predviedli na výsluch, počas ktorého „odhalili" nelegálny predaj plagátov, nesúlad medzi schváleným „programom koncertu" a skutočnosťou,ako aj fakt, že jeden z nedávnych koncertov nemal oficiálne povolenie.Približne v tom istom čase vyšiel v komunistickom časopise Tvorba článok Jana Krýsla (išlo o pseudonym, článok vytvorili viacerí redaktori, no bolo im trápne podpísať sa pod ním) s názvom Nová vlna se starým obsahem. Malá ochutnávka: „Copak je možné, aby pod hlavičkou kulturních pořadů byl šířen nevkus, propagován alkoholismus a drogy, vulgarizovány vztahy mezi děvčaty a chlapci, a také názory zcela cizí socialistické společnosti? Je snad normální, aby hudebníci a zpěváci vystupovali na jevišti v dámských punčochách, aby se zvlékali do půl těla?" Účasť na Herzovom filme, zásah v Hradci a odsudzujúci článok v komunistickej tlači znamenal koniec najlepšej éry Pražského výběru. Posledným klincom bola emigrácia Jiřího Hrubeša, ktorý odišiel so svojou vtedajšou (aj dnešnou) partnerkou Janou Kratochvílovou do Holandska a neskôr sa usadil v Anglicku.Album Straka v hrsti bol však nahraný a hoci sa nedal nikde kúpiť (a pochopiteľne ani odnikiaľ „stiahnuť") veľmi rýchlo sa na kazetách rozšíril po celom Československu. Pražský výběr sa stal legendou.
tady meziměsto... promiňte omyl
„To im nikdy nezabudnem," povedal nám, a nielen nám, Michael Kocáb, keď sme spomínali na zákaz Pražského výběru. Komunisti zastavili jeho kapelu krátko predtým, než mohla vzlietnuť a stať sa skutočne „veľkou". Možno, že to je však iba ilúzia. Pražský výběr v čase Straky v hrsti bol totiž „kúzlom okamihu". Skúsení hudobníci objavili punkovú ostrosť a novovlnnú jednoduchosť a priniesli do nej nadhľad a virtuozitu. Na Strake v hrsti, ktorá nakoniec vyšla až v roku 1988, sa to všetko stretlo v krásnej, no krehkej rovnováhe a výsledok bol očarujúci. Džezmen ocenil Kocábove klávesové „laufy" a ľahkosť, s akou Jirka Hrubeš zvládal náročné, často sa meniace rytmy. Ten, kto nad hudbou premýšľal si nemohol nevšimnúť, ako šikovne sú jednotlivé skladby kompozične vystavané a ako zvláštne sú zaranžované. Majstri slova ocenili hravosť textov, rockeri sa zamilovali do Čokovej basy a Pavlíčkových riffov, všetci cítili ako nádherne to všetko „šliape". To všetko výborne počuť na reedícii Straky v hrsti, ktorá v týchto dňoch vychádza.Pražský výběr sa po troch rokoch zákazu zmenil na Výběr a v roku 1987 (teda rok pred vydaním Straky) vydal rovnomennú platňu. Tvorivého Hrubeša za bicími nahradil strojovo presný Klaudius Krišpín. Znelo to stále výborne a pesničky ako Tatrman či Člověk bez talentu patria k tomu najlepšiemu, čo Kocáb s Pavlíčkom vytvorili. Počuť tu však už náznaky hudobného manierizmu, ktorý sa naplno prejavil na poslednej výběrovskej platni Běr, ktorá vyšla v roku 1997. Kapela už nemá takú ostrosť, jednoduchých (a preto geniálnych) nápadov je menej, chýba hravosť, celé je to príliš mohutné a štylizované.Straka v hrsti tak zostáva vrcholom Pražského výběru. Návrat k tejto dôležitej platni je vždy magický. „Ten chlapík tancuje šíleně, / Kousla ho snad tarantule, nebo co..."
jakpak tohle skončí
Ponovembrové pôsobenie Pražského výběru sa nieslo v znamení comebackov a hádok. Tým, že z Kocába sa stal podnikateľ a politik, sa na dlhé roky uzavrela etapa Pražského výběru ako pravidelne fungujúcej kapely. V roku 1991 ešte spravila československé turné, v rámci ktorého usporiadala veľký koncert Adieu CA (Zbohom Červená armáda), venovaný odchodu ruských vojsk z Československa, o ktorý sa zaslúžil práve Kocáb ako vládny splnomocnenec. Na koncerte si vtedy s nimi zahral ich vzor, americký hudobník Frank Zappa. Živý záznam z tejto akcie bol na dlhší čas jediným novým nosičom Pražského výběru. Ten sa vrátil až v roku 1997 s novým album Běr, obsahujúcim úplne nové pesničky. Páčil sa síce kritikom, ale ľudia stále dávali prednosť starým peckám z osemdesiatych rokov. Běr je dodnes posledným radovým albumom pôvodnej zostavy Pražského výbéru. Jej členovia sa spájali v rámci koncertných návratov, spojených s vydávaním rôznych reedícií, aby sa potom sa vracali do svojich svetov. Kocáb bol najprv aktívny podnikateľ, neskôr sa ako aktívny politik hudbe venoval len vtedy, keď mu na ňu zostal čas. Vilém Čok nahral niekoľko sólových albumov, ale boli to prepadáky. Michal Pavlíček sa úspešne pustil do komponovania filmovej, baletnej hudby a muzikálov. Popri tom hrával v populárnom televíznom programe Na Kloboučku, kde džemoval s rôznymi hudobníkmi. V polovici minulého desaťročia sa Pražský výběr rozhodol, že si dá ročnú pauzu. No túto nepísanú dohodu Kocáb neakceptoval a poza chrbát skupiny založil nový Pražský výběr II. bez Čoka s Pavlíčkom. Okrem Kocába bol jediným pôvodným členom novej zostavy bubeník Klaudius Kryšpín. S touto partiou nahral album Vymlácený rockový palice a vyrazil aj na turné. Pavlíčka ešte viac naštvalo, že sa o novej podobe kapely dozvedel až z médií. Jeho a Čoka vtedy veľmi pobúrilo, keď Kocáb vyhlásil, že značka Pražského výběru patrí jemu. „Keď si celý ten čas vnímal Pražský výběr ako svoju kapelu a nikdy si nám to nepovedal, tak ťa ľutujem, aj ten tvoj dlhodobý mindrák,“ povedal Čok.Medzitým sa ich pokúšal zmieriť prezident, priateľ a fanúšik Václav Havel. Raz to bolo prostredníctvom spoločného stretnutia, potom osobného listu, kde ich prosil, aby sa dali dohromady a aby aspoň na chvíľu zabudli na to, čo ich rozdeľuje. Neúspešne. Havel vtedy povedal, že skôr uzmieri Palestínčanov a Židov ako Pavlíčka s Kocábom. Nezávisle od toho Čok dodal, že kapela sa dá dohromady, až keď budú mať jej členovia sedemdesiatku na krku a Alzheimera k tomu, aby zabudli na staré spory. Havel nakoniec obe strany skutočne spojil, ale stalo sa to až na jeho pohrebe v decembri minulého roka, kde si Kocáb s Pavlíčkom po šesťročnej zákopovej vojne konečne podali ruku. Uzmierená kapela sa pred novinármi predstavila v polovici apríla v rámci reedície ich debutového albumu Straka v hrsti. „Od začiatku som tvrdil, že najviac masla na hlave mal v súvislosti s rozpadom Pražského výběru Michael Kocáb a tým pádom by mal s podanou rukou prísť ako ako prvý, čo sa aj stalo. Po určitom vyjasnení a podmienkach, ktoré sme s Michalom Pavlíčkom mali, sme sa rozhodli pokračovať ďalej,” povedal na tlačovke Vilém Čok. na tej istej tlačovke skupina ohlásila, že vyráža na turné. V rámci neho bude hrať celú Straku v hrsti a 15. novembra 2012 sa zastaví aj v Bratislave.