slovensko sa celkovo umiestnilo na 59. mieste, čo je lepšie iba v porovnaní s niekoľkými krajinami zahrnutými v meraní (porovnávali 67 krajín), ako sú Juhoafrická republika, Mongolsko, Brazília alebo posledná Venezuela. To zdôrazňuje naliehavú potrebu strategických opatrení a reforiem.
Vyjadrujeme vďaku IMD vo švajčiarskom Lausanne za ich desaťročia trvajúcu kvalitnú výskumnú prácu, ktorá je kľúčová pri identifikácii výziev (nie len) pre Slovensko. Veľmi odporúčame zakúpenie komerčného prístupu k ich komplexným údajom a reportom pre podrobnejšie informácie . Popis metodológie práce a výskumu pri zostavovaní rebríčku WCR je v závere tohto článku.
Hoci tento článok zdôrazňuje kľúčové úzke miesta v konkurencieschopnosti Slovenska, je dôležité si uvedomiť, že existujú aj mnohé pozitívne aspekty, podporujúce konkurencieschopnosť krajiny. Najmä riešenie slabín v konkurenčnom „zápase“ prostredníctvom konkrétnych krokov zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a umožní cestu k udržateľnému rastu a prosperite. Pozornosť teda upriamujeme na limitácie a prekážky, nie výhody, Slovenska.
Ministerstvo hospodárstva (MHSR) a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) musia uznať, že samotné dotácie a finančné stimuly, ako sú daňové prázdniny, nebudú stačiť na prilákanie investícií. Budú musieť ísť ťažšou cestou úspešnej implementácie rôznych reforiem a reštrukturalizácie inštitúcií a procesov. To zmení vnímanie Slovenska a obnoví zahraničný a domáci záujem o rast a rozvoj na jeho domácej pôde.
Zameraním sa na efektívnosť vlády, obchodné prostredie, infraštruktúru, vzdelávanie a inovácie môže Slovensko viesť krajinu k prosperujúcejšej a konkurencieschopnejšej budúcnosti.
ekonomická výkonnosť
Domáca ekonomika: Slovensko je malá krajina. Hrubým domácim produktom v parite kúpnej sily (PPP) sa umiestňuje na 52. mieste zo všetkých 67 porovnávaných krajín. Slovensko preto potrebuje excelovať, aby pritiahlo a udržalo si medzinárodných investorov a zahraničných pracovníkov, a aby si zachovalo tých domácich. Relatívne výdavky na vládnu spotrebu sú pomerne rozsiahle, a prevyšujú porovnateľné krajiny, rovnako ako relatívne výdavky na domácu spotrebu. Hrubé domáce úspory sú v porovnaní s okolitými krajinami obmedzené. Odolnosť ekonomiky voči ekonomickým cyklom je medzi najslabšími, čo zdôrazňuje potrebu posilnenia opatrení na ekonomickú stabilitu.
Medzinárodný obchod: Dovoz tovarov a služieb ako percento HDP je veľmi vysoký, čo poukazuje na vysokú závislosť od dovozu, ktorú by bolo možné zmierniť podporou a najmä diverzifikáciou miestnej produkcie. Vývoz tovarov, ktorý si zaslúži väčšiu diverzifikáciu mimo niekoľkých kľúčových oblastí (ako napr. montážnych závodov automobilov), je rozsiahly, rast vývozu komerčných služieb však značne zaostáva za konkurenciou.
Medzinárodné investície: Priame investičné aktíva v zahraničí sú pomerne minimálne, čo naznačuje obmedzený dosah medzinárodných investícií, zatiaľ čo prílev aktív zahraničných investorov odráža len miernu príťažlivosť Slovenska pre zahraničné investície v posledných rokoch. Čistá pozícia v priamych investíciách, je v porovnaní nad 50. miestom, čo naznačuje potrebu zvýšiť investičnú aktivitu slovenských subjektov. Hrozba presunu podnikov do zahraničia je medzi najvyššími, čo predstavuje významnú hrozbu pre ekonomickú stabilitu.
Zamestnanosť: Rast zamestnanosti je pomalý a nezamestnanosť mladých ľudí je medzi najvyššími. Zamestnanosť vo verejnom sektore je extrémne vysoká v porovnaní s ostatnými, čo naznačuje potrebu dynamických politík tvorby pracovných miest a racionalizácie verejnej správy.
Ceny: Úroveň Inflácie spotrebiteľských cien dosahuje úrovní 10 najhorších krajín, čo zdôrazňuje potrebu lepšej cenovej stability, najmä počas cyklických a neočakávaných kríz, aby sa udržala kúpna sila občanov.
efektivita vlády
Verejné financie: Schodok štátneho rozpočtu patrí medzi najhorších 10 a správa verejných financií je najhoršia zo všetkých, čo poukazuje na potrebu oveľa lepšieho fiškálneho riadenia. Financovanie dôchodkov patrí medzi najhorších 5, čo ukazuje na ich nedostatočné budúce zabezpečenie.
Daňová politika: Výber príspevkov na sociálne zabezpečenie je ohromujúci, opäť sa umiestňuje medzi 10 najhoršími krajinami, a sadzba dane zo sociálneho zabezpečenia pre zamestnávateľov je druhá najvyššia zo všetkých, čo môže potenciálne odrádzať podniky od rastu a zamestnanosti.
Inštitucionálny rámec: Náklady na kapitál patria medzi 20 najvyšších, čo nepodporuje rozvoj podnikania, a právny a regulačný rámec tiež nepomáha, keďže patrí medzi 5 najhorších. Prispôsobivosť vládnej politiky je najhoršia, čím sa stáva jednou z najvyšších priorít na zlepšenie. Transparentnosť vládnej politiky sa umiestňuje medzi 5 najhoršími a byrokracia medzi najhoršími 10, čo poukazuje na potrebu zefektívnenia a transparentnejších procesov.
Obchodná legislatíva: Protekcionizmus patrí medzi 5 najvyšších, čo naznačuje, že súčasné politiky môžu brániť podnikateľským aktivitám. Vládne dotácie a štátne vlastníctvo podnikov patria medzi 15 najproblematickejších, čo ukazuje na potrebu ich prehodnotenia, aby sa predišlo narúšaniu konkurencie. Efektivita legislatívy o konkurencii a podpora vzniku firiem, obe medzi 5 najhoršími, naznačujú, že sú potrebné rýchle legislatívne zlepšenia.
Sociálny rámec: Spravodlivosť patrí medzi 3 najhoršie a riziko politickej nestability je vysoké, medzi najhoršími 10, čo naznačuje potrebu efektivity a nezávislosti súdnych procesov a tiež zvýšenia politickej stability a politickej kultúry. Sociálnou súdržnosťou sa Slovensko umiestňuje medzi najhoršími 5 a legislatívou o rovnakých príležitostiach tiež, čo určuje oblasti reforiem pre spoločenský rozvoj.
RESOURCE CENTER, Eastern Oregon University
efektívnosť podnikania
Produktivita a efektivita: V intenzite používania digitálnych nástrojov a technológií patríme medzi 20 najslabších, zatiaľ čo v motivácii pracovníkov aj v odbornom vzdelávanie pracovníkov patrí Slovensko nad 60 priečku, t.j. medzi najhoršie hodnotené. To poukazuje na potrebu lepšieho rozvoja pracovnej sily, ľudského kapitálu.
Trh práce: Školenie zamestnancov patrí medzi 20 najslabších, zatiaľ čo ukazovatele pracovnej sily, vrátane jej rastu a dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily, patria medzi najhoršie hodnotené, čo naznačuje potrebu zlepšených stratégií pre pracovnú silu. Priťahovanie a udržanie talentov patrí medzi najslabšie a „odliv mozgov“ je najvyšší zo všetkých 67 porovnávaných krajín, čo naznačuje potrebu vytvorenia atraktívnejšieho prostredia, súkromného aj profesionálneho, pre kvalifikovaných profesionálov a ich rodiny.
Financie: Ukazovatele akciového trhu, ako kapitalizácia a zmeny indexov, patria medzi 15 najmenších a 5 najmenej výkonných, čo naznačuje potrebu reforiem a politík posilňujúcich výkonnosť finančného trhu. Dostupnosť rizikového kapitálu patrí medzi najnižších 15, čo naznačuje nízku podporu pre startupy.
Riadiace postupy: Agilnosť spoločností patrí medzi 20 najslabších krajín a povedomie o trhových podmienkach a reakcie na príležitosti a hrozby dosahujú úrovne hodnotenia v 10 najhorších krajinách, z čoho je evidentná potreba podnikov zlepšiť svoju strategickú agilnosť a schopnosť reagovať.
Postoje a hodnoty: Národné postoje k globalizácii sú hodnotené medzi najhoršie 3 a imidž v zahraničí alebo „branding“ patrí medzi najhorších 5. Flexibilita a prispôsobivosť obyvateľstva sú v rámci 3 najhorších krajín, čo naznačuje, že spoločenské postoje musia byť otvorenejšie a prispôsobivejšie globálnym trendom. Krajina je najhoršie hodnotená, pokiaľ ide o otvorenosť národnej kultúry voči zahraničným myšlienkam, v digitálnej transformácii spoločností a v chápaní všeobecnej potreby ekonomických a sociálnych reforiem.
infraštruktúra
Základná infraštruktúra: Ukazovatele leteckej dopravy sú výrazne nízke, pričom z letísk na Slovensku operuje iba vládna flotila. Spoločnosti ako Wizzair a Ryanair kompenzujú absenciu slovenského leteckého dopravcu, rovnako ako medzinárodné letiská vo Viedni a Budapešti kompenzujú menej využívané domáce letiská v Bratislave a Košiciach. Zlepšenie cestnej, železničnej a leteckej infraštruktúry sa javí ako nevyhnutné pre konkurencieschopnosť krajiny.
Technologická infraštruktúra: Vývoj a aplikácia technológií sa radia medzi 3 najhoršie, čo naznačuje, že prijímanie technologických riešení potrebuje podporu. Financovanie technologického vývoja je obmedzené, patrí medzi 10 najhorších, rovnako ako opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, čo naznačuje aj potrebu robustnejších technologických ochranných opatrení.
Vedecká infraštruktúra: Patentové prihlášky sa radia medzi 20 najnižších, zatiaľ čo legislatíva vedeckého výskumu a prenos vedomostí patria medzi 5 najnižších. Všetko to naznačuje potrebu lepších inovačných politík. Presadzovanie práv duševného vlastníctva patrí medzi 10 najhorších, čo ukazuje priestor na zlepšenie ochrany a podpory inovácií.
Zdravie a životné prostredie: Infraštruktúra zdravotníctva nespĺňa spoločenské potreby, radí sa medzi 5 najhorších krajín, čo naznačuje potenciálne zlepšenia v zdravotníckych službách. Udržateľný rozvoj a environmentálne zákony sa tiež radia medzi 5 najhorších, čo ukazuje potrebu robustnejších politík v oblasti životného prostredia a udržateľnosti.
Vzdelávanie: Primárne a sekundárne vzdelávanie patrí medzi 10 najhorších, a vysokoškolské vzdelávanie sa umiestňuje kriticky nízko, posledné. To naznačuje, že vzdelávací systém potrebuje významné reformy. Vzdelávanie manažmentu patrí medzi 5 najhorších, čo naznačuje potrebu lepšieho zosúladenia vzdelávania s potrebami podnikania a významné investície do vzdelávania a tréningu manažérov.
SITA/Úrad vlády SRPodpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR Denisa Saková, minister financií SR Ladislav Kamenický a minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši
záver
Slovensko čelí významným výzvam v rôznych oblastiach, ktoré ovplyvňujú jeho celkovú konkurencieschopnosť. Riešením týchto „slabých stránok“ a implementáciou strategických zlepšení môže Slovensko zvýšiť svoju globálnu pozíciu a zabezpečiť udržateľný rast a prosperitu. Bude to kľúčové pre zastavenie „odlivu mozgov“, ako mladých excelentných študentov, tak aj skúsených odborníkov a vedcov.
Obe ministerstvá (MHSR aj MIRRI) si musia uvedomiť, že prilákanie investícií si vyžaduje viac než len dotácie a finančné stimuly (ako napr. daňové prázdniny). Musia uskutočniť komplexné reformy a reštrukturalizáciu inštitúcií a procesov. Tento prístup zmení vnímanie Slovenska a oživí záujem o rozvoj na jeho domácej pôde, či už zo strany zahraničných alebo domácich investorov.
Dá sa objektívne skonštatovať, že má celá slovenská spoločnosť „roboty, ako na kostole“. Za našimi susedmi v Českej republike zaostáva o 30 miest v rebríčku konkurencieschopnosti od WCC - IMD.
Prijatím komplexnej stratégie zameranej na efektívnosť vlády, podnikateľské praktiky, infraštruktúru, vzdelávanie a inovácie môže Slovensko zabezpečiť živú a konkurencieschopnú budúcnosť pre svojich občanov.
metodológia Svetového centra konkurencieschopnosti, IMD
Metodológia použitá v rebríčku IMD World Competitiveness Rankings (WCR) zahŕňa kombináciu štatistických údajov a vnímania výkonných manažérov. Tu je stručné zhrnutie:
- Zdroje a typy údajov: WCR používa “tvrdé údaje” (štatistické ukazovatele) a údaje z prieskumov od výkonných manžérov a riaditeľov. Hard data, ktoré tvoria dve tretiny celkových rebríčkov, pochádzajú z medzinárodných, národných a regionálnych organizácií, súkromných inštitúcií a partnerských inštitútov. V roku 2024 bolo 164 kritérií založených na tvrdých údajoch.
- Prieskumné údaje: Vnímanie výkonných riaditeľov sa zhromažďuje prostredníctvom online prieskumu, ktorý sa uskutočnil od februára do mája 2024. Prieskum, ktorý tvorí zvyšnú tretinu rebríčkov, zahŕňa odpovede od 6,612 výkonných riaditeľov, ktorí hodnotia otázky konkurencieschopnosti na stupnici od 1 (negatívna) do 6 (pozitívna). Tieto odpovede sa priemerujú, prepočítavajú na stupnicu od 0 do 10 a transformujú na hodnoty štandardnej odchýlky na výpočet rebríčkov. V roku 2024 prispeli odpovede z prieskumov k 92 kritériám.
- Skupiny kritérií: Všetky kritériá sú zoskupené do štyroch hlavných faktorov: ekonomická výkonnosť, efektívnosť vlády, efektívnosť podnikania a infraštruktúra. Každý faktor obsahuje päť podfaktorov a napriek rôznemu počtu kritérií v nich má každý podfaktor rovnakú váhu 5 % v celkových výsledkoch.
- Štandardizácia a rebríčkovanie: Základným stavebným kameňom pre rebríčky je štandardizovaná hodnota (STD hodnota). Vypočíta sa štandardizáciou každého kritéria naprieč všetkými ekonomikami, rebríčkovaním ekonomík na základe týchto štandardizovaných kritérií a použitím týchto rebríčkov na agregáciu.
- Metóda štandardnej odchýlky: Táto metóda zabezpečuje porovnateľnosť meraním relatívneho rozdielu medzi výkonnosťou ekonomík. Vypočíta STD tak, že od pôvodnej hodnoty ekonomiky odpočíta priemernú hodnotu a potom výsledok vydelí štandardnou odchýlkou.
- Prezentácia: Rebríčky sú prezentované v rôznych formátoch, vrátane verejnej brožúry a podrobnejšieho ročenky dostupnej na zakúpenie. Podrobné vysvetlenie metodológie je tiež dostupné v týchto publikáciách.
Táto komplexná metodológia umožňuje WCR poskytovať presné hodnotenie konkurencieschopnosti každej krajiny v porovnaní s ostatnými . Odporúčame vám, komerčné produkty WCC-IMD si zaobstarať, priebežne ich sledovať, a pri tvorbe reforiem a politík ich zohľadňovať.
Budovy kampusu IMD Business school - Lausanne, Švajčiarsko
je výkonným riaditeľom a senior analytikom Future Slovakia Forum, mimovládnej organizácie venovanej ekonomickému rozvoju Slovenska a európskej integrácii . Je krízovým manažérom a poradcom v oblasti investícií a rozvoja nehnuteľností, a tiež pôsobí ako analytik a zakladajúci člen občianskeho združenia Kapa 12. Má titul z financií a bankovníctva z Ekonomickej univerzity v Bratislave a titul z manažmentu zdravotníckych služieb z Univerzity Semmelweis v Budapešti. Je tiež absolventom Politickej akadémie na Inštitúte politického a ekonomického vzdelávania. Významne prispel k strategickým iniciatívam, vrátane prípravy podporných mechanizmov pre slovenské subjekty pri obnove Ukrajiny, v kompetencii poradcu slovenského premiéra Ľudovíta Ódora.