sme jedni z mála, ktorí túto debatu opakovane otvárame. Poďme na to:
Správa EÚ:
Zadlženie Slovenska začiatkom roka stúplo najviac spomedzi krajín EÚ. V 1. štvrťroku sa medzikvartálne zvýšilo o 4,6 percentného bodu na 60,7 % HDP.
Čo sa stalo?
Slovensko si na finančných trhoch požičalo asi 7 miliárd eur a takmer nič nesplácalo, takže nám to ostalo na účte — v špajzi — k dobru. Jedine deficit vlády bol asi 2 miliardy eur v 1. štvrťroku, ale v štátnej pokladnici sa to asi mierne dorovnalo k nule s prebytkami hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy.
Naše tvrdenie od Dáta bez pátosu:
Slovensku narástol HRUBÝ DLH. Ak to bolo o 4,6% pri 125 miliardovom HDP, tak ide o približne 6 miliardový nárast. Ale, nakoľko nám to ostalo na účtoch, tak ČISTÝ DLH nám narástol len minimálne: tak to v prvých štvrťrokoch býva. Zle bude ku koncu roka a rast ČISTÉHO DLHU Slovenska môže byť tohto roku okolo +8, možno až +10 miliárd eur. Nie sme optimisti.
ODPORÚČANIE:
Fakt by bolo dobré začať sa pozerať na ČISTÝ DLH, a zabudnúť na HRUBÝ DLH. Prípadne ho uvádzať ako podružný parameter.
Napríklad Slovensko si financie „naviac“ = v špajzi ukladá za zhruba a takmer 4% na finančných trhoch, ak nie rovno v ECB a zarába tak každý deň na 10 miliardách asi 1 milión eur denne, dokonca asi aj viac. Je to vidno v štatistikách príjmov štátneho rozpočtu.
PRÍKLAD Z DOMÁCNOSTI
Ak si zoberiete úver od starej mamy za 4% a uložíte si ho za 3,5% na termínovaný vklad, tak síce prichádzate o pol % ročne, ale neznamená, že máte problém z dlhmi, s výdavkami, s deficitom.
Až keď si tie peniaze vyberiete z banky a miniete na novú kabelku, dovolenku, motorku, tak máte problém.
A preto by aj EÚ mala na všetky krajiny pozerať cez parameter čistého dlhu a na „náklady na dlh “cez NETTO výdavky na dlh a príjmy z depozitov na akruálnej báze.
A potom konať. Nehovoriac o tom, že niektoré krajiny si síce veľa požičali, ale obratom a behom rokov požičali iným krajinám a teda NETTO sú na tom nie tak zle.
U EÚ ale nemožno čakať, že by sa ako moloch zreformovala a nebodaj prispôsobila racionálnemu pohľadu na svet, na financie a nakoniec aj na Slovensko. Nie sme optimisti a EÚ dokonca čistý dlh reportuje zriedka a už vôbec ho nekomentuje.
POZOR:
U Slovenska ide samozrejme pri raste čistého dlhu o veľký problém, lebo je rozdiel, či sledujete rast o 8 miliárd v roku 2024 voči koncoročnému zostatku:
- 59 miliárd čistého dlhu, alebo
- 69 miliárd hrubého dlhu.
U prvého ide o hrozivých takmer 14%, kdežto u druhého „LEN“ o 11%. Ale to je o finančnej gramotnosti a tú u politikov nečakajte. Ani v Bruseli, ani na Slovensku. Nakoniec, problém je na základnej škole pri percentách a pri finančnej gramotnosti väčšiny populácie.
To je na dnes všetko. Očakávali by sme, že to skúsia dovysvetliť novinári, ale mnohí sú v podstate len redaktori, a správy prepisujú tak, ako ich dá do obehu Brusel.
Ozaj: Grécku za rok klesol dlh voči HDP o 10 percentuálnych bodov a nám o pár stúpol, takže máme aj my nádej, že raz, keď budeme skutočne škrtať výdavky, tak vieme ísť podobnou cestou ako Gréci. Im to trvalo od roku 2009 zhruba 10 rokov do zvratu vývoja k poklesu dlhu, takže na Slovensku hovoríme po kríze o 3-4 roky asi o roku 2038. Dobré, nie?
Ak viete podporiť prácu na našich analýzach a reportoch, môžete tak urobiť na: https://www.patreon.com/databezpatosu