minimálna mzda sa od roku 2025 bude určovať ako 60 % z priemernej mesačnej mzdy. Národná rada SR schválila novelu zákona o minimálnej mzde, ktorú na rokovanie parlamentu predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Návrh má zmeniť pravidlá týkajúce sa minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania s cieľom implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únií.
Od nového roka sa tak obnoví pôvodná výška automatu pre určovanie minimálnej mzdy na úrovni 60 % z priemernej mzdy, ktorá bola počas pandémie znížená na 57 %. Zákon tiež určuje pravidlá na posúdenie primeranosti minimálnej mzdy a znovuzavedenie záväznosti reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v celých odvetviach, čo bolo zrušené v roku 2021. Zmeny sa týkajú aj odmeňovania sprostredkovateľov a rozhodcov, pričom navrhuje sa valorizácia ich odmien v súlade s rastom priemernej mzdy.
V prípade, že sa minimálna mzda na rok 2026 určí podľa už platného automatu, teda 60 % z priemernej mesačnej mzdy, v roku 2026 bude predstavovať sumu 920 eur a v roku 2027 sumu 969 eur. Výška hodinovej minimálnej mzdy by podľa tohto automatu mala v roku 2026 byť na úrovni 5,287 eur a v roku 2027 by mala byť na úrovni 5,569 eur. Zvýšenie minimálnej mzdy na 60 % z priemernej mesačnej mzdy by predstavovalo v roku 2026 výdavky verejnej správy viac ako 32 miliónov eur a v roku 2027 takmer 30 miliónov. Účinnosť novely sa navrhuje od 15. novembra 2024 s niektorými časťami od začiatku roka 2025
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš na tlačovej konferencií zdôraznil, že v tomto zákone ponechali možnosť sociálnych partnerov dohodnúť sa na minimálnej mzde na budúci rok. V prípade, že sa do konca augusta na poslednej tripartite nedohodnú, bude platiť automat, ktorý bude po novom predstavovať 60 % z priemernej mesačnej mzdy. Erik Tomáš zároveň uviedol, že odmieta pripomienky hnutia Slovensko, že mali sadzbu minimálnej mzdy zvýšiť už skôr, aby platila budúci rok, pretože podľa ministra práce samotný zákon o minimálnej mzde začne platiť už od roku 2025, ale ponechá priestor odborárom a zamestnávateľom sa dohadovať na výške minimálnej mzdy. Minister práce pripomenul, že napriek tomu, že hnutie Slovensko hlasovalo v stredu za schválenie tohto automatu, práve vláda Igora Matoviča túto sadzbu znížila na 57 %.
„Na príplatkoch musí podnikateľský sektor ročne zaplatiť približne 800 miliónov eur, zvýšenie automatu z 57 % na 60 % znamená rozdiel 11 miliónov eur, a ja si myslím, že to je zvládnuteľné," uviedol minister práce s tým, že s výškou minimálnej mzdy porastú aj príplatky za nočnú alebo víkendovú prácu. Poukázal na to, že ľudia si tieto príplatky zaslúžia a aj v západných krajinách sa platia príplatky v neštandardných časoch. Tomáš zároveň uviedol, že pokiaľ zamestnávatelia nechcú platiť príplatky, môžu znížiť počet pracovných hodín v neštandardných časoch. „Nechcem počúvať žiadne špekulácie o tom, že vyššia minimálna mzda bude znamenať prepúšťanie, zatváranie podnikov. Nevylučujem, že malým podnikom napríklad v oblasti gastra to môže spôsobiť problémy, ale tam sme im znížili DPH na 5 %. Určite v čase, kedy máme na Slovensku historicky najnižšiu nezamestnanosť a aktuálne 120 tisíc voľných pracovných miest, nemôže vyššia minimálna mzda znamenať nejaké prepúšťanie," vyhlásil Tomáš.
Minister práce priznal, že je otvorený rokovaniam o odľahčení nízkopríjmových občanov o odvodové zaťaženie. Dodal však, že je to na diskusiu aj s ministrom financií Ladislavom Kamenickým. Erik Tomáš na záver povedal, že so Slovenskou národnou radou (SNS) sa na vyššej minimálnej mzde dohodli komunikáciou za zatvorenými dverami, ako by to podľa jeho slov malo byť. Ministerstvo práce je pripravené pomôcť poslancom z SNS s ich štyrmi návrhmi, ktoré sa týkajú sociálneho sektora. Andrejovi Dankovi dokonca Tomášov rezort ponúkol jasnú diskusiu o minimálnych dôchodkoch, ako zdôraznil minister práce, ale o racionálnych návrhoch.