nechcú prísť o beztrestnosť alebo o lukratívne kšefty pre kamošov, tak lepšia kvalita života pre občanov, vízia pre budúce generácie či rešpekt našich spojencov musia ísť bokom. Priority sú priority. V dobrej ekonomickej kondícii je to stratégia, ktorá môže bez väčších problémov fungovať. Dokonca Ficovi už viackrát pomohla. Lenže tatranský tiger je už dávno preč a vychudnutá mačka stavia vládu pred ťažké otázky. Ako zabrániť masívnej nespokojnosti občanov? Ako vysvetliť svojim voličom, že boli oklamaní? Ako nestratiť dôveru finančných trhov? Nie je to triviálna úloha. 

Prvé dva rozpočty štvrtého Fica boli presne o hľadaní stratégie, ktorá by priniesla uspokojivé odpovede na tieto tri otázky. Hovorí sa, že najlepšou obranou je útok, a preto prvým pilierom ich prístupu k verejným financiám je obviniť všetkých naokolo. Jasne ukázať, kto môže za zlý stav verejných financií. A podľa orbánovskej učebnice ich aj treba vycapiť na bilbordy. Bohapusté klamanie je výhodou. Nevadí, že Fico je tu už štvrtýkrát, zodpovedným za sekeru je napríklad aj Šimečka, ktorý tu vládol presne nula dní. Malým písmom dole sa síce napíše, že je to len fikcia, no účel je splnený. Voliči uveria, že Fico je vlastne záchrancom a všetky alternatívne vlády by boli ešte oveľa horšie. Potom sú ochotnejší tolerovať prepad svojej životnej úrovne.