koncoročné zníženie ratingu Slovenska agentúrou Moody's vnímam ako úprimné želanie všetkého dobrého. A to nielen do nového roka, ale hneď do niekoľkých nových rokov. Spolu s agentúrou Fitch, ktorá nám znížila rating už minulý rok, prispievajú tieto agentúry k tomu, aby naša politika prestala byť súťažou „kto rozdá viac, vyhráva“, aby si dostatočne veľký počet voličov prestal takúto politiku objednávať vo voľbách a aby sa začali zaujímať aj o to, čo bude so Slovenskom o päť či desať rokov, ba aj o viac. Bez takejto zmeny sa dostaneme na cestu, ktorá Grékom, Argentínčanom a ďalším dramaticky znížila kvalitu života.

štátnická reakcia zo Slovenska? Zabudnite.

Prístup slovenskej vlády k riešeniu problémov ilustruje porovnanie reakcií našej a francúzskej vlády na zníženie ratingu. Francúzi pochopili situáciu ako príležitosť na vysvetľovanie, takže z ich strany zazneli slová akceptujúce rozhodnutie Moody’s. Slová o tom, že boj s dlhom bude prioritou a že verejný dlh je morálny problém, keďže jeho prenášanie na ramená detí je neakceptovateľné. Tie slová mobilizovali, zjednocovali, nastavili realistické, hoci nepopulárne očakávania. Podobne ako v minulosti slová J. F. Kennedyho („Nepýtajte sa, čo môže vaša krajina urobiť pre vás – pýtajte sa, čo môžete urobiť pre svoju krajinu.“) či W. Churchilla („Nemám čo ponúknuť, len krv, drinu, slzy a pot.“) v krízových časoch.