účasťou v druhej svetovej vojne či štedrým Marshallovým plánom po nej (takmer 5 percent HDP USA, v dnešných eurách teda vyše trilióna, tisíc miliárd eur, čo je viac než celý plán obnovy). Nakoniec USA pomohli Európe v studenej vojne uťahať Sovietsky zväz a dať tak slobodu miliónom ľudí. Európa si na to tak trocha zvykla a väčšina jej štátov si nechala ďalšie desaťročia naďalej štedro dotovať svoju ochranu cez rozpočet NATO Spojenými štátmi. To končí. Takmer určite aj bez ohľadu na to, či budú mať na čele súčasného prezidenta. Európa mala dosť času naučiť sa plávať sama, dospieť. Teraz to podľa The Economist bude vyžadovať „Rozpočtovú revolúciu“. Ide do tuhého.

Ťažké časy pre EÚ a Slovensko však neprichádzajú len z dôvodov geopolitických. Európu, a Slovensko najviac, čaká drahé starnutie obyvateľstva. Ďalšie veľké nároky na rozpočet bude mať doposiaľ nedostatočne komunikovaný a dosť centralisticky plánovaný deal na boj proti klimatickej zmene. Reálne tiež hrozí svetová obchodná vojna, ktorá spôsobí spomalenie hospodárskeho rastu, čo sa negatívne premietne do celej spoločnosti. Problém zväčšuje aj množstvo demokraticky zvolených lídrov silných štátov, ktorí „radšej škodia, ako nudia“. Takmer isté je aj to, že nás postretnú aj nepredvídané krízy.