Hlas grunge

Layne Staley sa narodil 22. augusta 1967 v americkom Kirklande v štáte Washington do nefungujúcej rodiny. Keď mal sedem rokov, jeho rodičia sa rozviedli. Hlavou príčinou rozvodu boli otcove problémy s drogami.  Otec zmizol z Laynovho života na dlhých pätnásť rokov, a tak ho vychovával otčim. V neskorších rozhovoroch Layne priznal, že detstvo, ktoré malo byť bezstarostné, sa zmenilo na nočnú moru, ktorá aj jeho nakoniec doviedla k tvrdým drogám. Jeho prvým nástrojom boli bicie, no nakoniec v sebe objavil speváka. V polovici osemdesiatych rokoch hral v rôznych heavymetalových kapelách.  V tom čase prijal  ponuku gitaristu Jerryho Cantrella, ktorý hľadal speváka do svojej novej kapely. Volala sa Alice In Chains. Skupina sa dala dohromady v čase, keď v Seattli začalo rásť silné hudobné podhubie, ktoré neskôr dostalo názov grunge. Bol to štýl, ktorý v sebe spojil hutnosť Black Sabbath s punkovou dravosťou, tanečným funkom a vtedajším alternatívnym pesničkárstvom. Hudba Alice Chains padla do tejto rovnice ako uliata. Hovorí sa, že prvou slávnou grunge kapelou bola  Nirvana, ale v skutočnosti ich Alice In Chains predbehli o celý rok. Debutový album Facelift (1990) vyšiel v roku 1990, dostal sa do Top 50 americkej hitparády a do konca roku sa stal zlatým. Nasledujúci album Dirt (1992) si viedol ešte lepšie.  Laynov „umečaný“ spev sa stal hlavnou poznávacou značkou kapely, v ktorej písal takmer všetky texty, no jeho slová boli od začiatku znepokojivé. Temná lyrika odkazovala na smrť, utrpenie a nezmyselnosť bytia. Málokto vedel, že spevák už začiatkom 90. rokov zápasil s heroínovou závislosťou, ktorá neskôr paralyzovala kapelu natoľko, že keď vydali výborné akustické EP Jar Of Flies (1994), neboli schopní vyraziť na koncertné turné – práve pre Laynov drogový problém. V roku 1994 sa spevák prvýkrát pokúsil od narkotík očistiť na odvykacej klinike. Počas pokojných dní sa venoval svojmu nového projektu Mad Season, v ktorom sa spojili viaceré osobnosti seattleskej scény. Výsledný album Above patrí dodnes k utajeným zlatým nugetom grungeovej scény. Po čistej, ale krátkej životnej epizóde sa k heroínu vrátil. Nezabránila mu v tom ani smrť jeho kamaráta Kurta Cobaina, ktorý v roku 1994 po dlhom boji s drogami a vlastnými démonmi spáchal samovraždu. Jeho priatelia spomínajú, že Layne v tom čase vyzeral ako živá mŕtvola. „Keď som ho stretol, bol úplne zelený, skoro mi prišlo na zvracanie. Už vtedy som vedel, že šiel v stopách, z ktorých sa nedalo vystúpiť,“ povedal po jeho smrti spevák spriatelenej kapely Mudhoney Mark Arm. Alice In Chains sa podarilo ešte raz zjednotiť a zapracovať na kolekcii nových piesní, ktorú pomenovali svojím menom – Alice In Chains. Podľa kritikov je to ich najlepší, ale zároveň najtragickejší album. V niektorých skladbách frontman predpovedal blízky koniec. V roku 1996 zomrela Laynova dlhoročná priateľka na zdravotné komplikácie, spôsobené užívaním heroínu a spevák za sebou doslova zatiahol roletu. „Donedávna mi drogy pomáhali, teraz sa obrátili proti mne. Prežívam hrozné peklo,“ povedal spevák, ktorý v tom čase vážil niečo vyše 40 kilogramov. Koncom deväťdesiatych rokov sa ešte podieľal na dvoch pesničkách Alice In Chains, ktoré vyšli na výberovke, ale potom sa úplne vytratil zo života. Medzi rokmi 1999 až 2002 sa na verejnosti takmer neobjavil. Keď sa ho pokúšali kontaktovať novinári, odkázal, že nechce mať s kapelou Alice In Chains nič. Basgitarista Sean Kinney sa ho pokúšal oslovovať so železnou pravidelnosťou, ale neúspešne. Trikrát do týžňa mu volal, dokonca chodil aj pred jeho dom, ale Layne sa mu nikdy neozval. Začiatkom roku 2002 dal svoj posledný rozhovor, v ktorom povedal: „Viem, že som blízko smrti. S drogami stom to úplne posral, nechcel som, aby sa môj život skončil práve takto.“ Dňa 19. apríla 2002 sa bankoví úradníci ozvali Laynovej matke, že v poslednom čase z jeho konta neodišiel ani cent. Keď v ten istý deň polícia vykopla dvere na jeho byte, našla na gauči pred zapnutou telkou rozkladajúce sa telo. Pitva ukázala, že Layne bol skoro dva týždne mŕtvy. Príčinou smrti bola drogová zmes, zložená z heroínu a kokaínu, ktorej sa hovorí speedball. Mal len 34 rokov. Neskôr sa ukázalo, že krátko pred smrťou ho navštívil bývalý basgitarista Alice In Chains Mike Starr. Podľa neho bol Layne vtedy veľmi chorý, ale napriek naliehaniu Starra odmietol zavolať záchranku. Nasledovala prudká výmena názorov a naštvaný Starr odišiel, zatiaľ čo Layne na svojho priateľa kričal, aby ho neopúšťal. Keď sa objavila správa, že Layne zomrel, nikoho to príliš neprekvapilo. Už v roku 1996, čiže v čase, keď vyšiel ich tretí album s obalom trojnohého psa, uverejnil magazín Rolling Stone obálku s Laynovou fotkou a titulkom The Needle And The Damage Done (Ihla a škoda, ktorú spôsobila) podľa jednej z najslávnejších Neil Youngových piesní o zničujúcom heroínovom návyku, z ktorého sa Laynovi už nepodarilo uniknúť. Jeho známi dodávajú, že to ani nechcel. Jeho smrť tak uzavrela bohatú, inšpiratívnu, ale zároveň smutnú kapitolu s názvom grunge. Začiatkom deväťdesiatych rokov spôsobili kapely z okolia amerického Seattlu veľkú hudobnú revolúciu, no neskôr ich požrali drogy a nenávisť. Jedinou kapelou, ktorej sa podarilo so cťou prežiť, sú Pearl Jam.  Alice In Chais boli v tom čase už nefungujúcou skupinou, ktorá na prekvapenie mnohých fanúšikov obnovila účinkovanie s novým spevákom. V roku 2009 vydala veľmi slušný album Black Gives Way To Blue, ktorého názov mienila ako poctu nebohému spevákovi. O dva roky neskôr nasledoval Layna aj posledný človek, ktorý ho videl živého ‒ kamarát Mike Starr. Aj jeho nakoniec zabili drogy. Aj keď tento rok uplynulo desať rokov od jeho smrti,  Laynov odkaz žije ďalej. Možno Kurt Cobain alebo Eddie Vedder boli v 90. rokoch väčšími hviezdami ako on, no ani jeden z nich nemal taký hutný a silný hlas ako Staley, ktorý vedel svojím spevom doslova prekryť celú hardrockovú kapelu. Dodnes sa ho mnohí speváci pokúšajú napodobniť, pokúšal sa o to kedysi Michal Kryštof z českých Support Lesbians, ale to jednoducho nejde. Layne Staley bol originál.   Povedali o Layne Staleym:Mark Lanegan: „Bol to môj brat. Napriek tomu, že nie vždy bol v ideálnej kondícii, dokázal svojím spevom zbúrať všetky hradby.“ Billy Corgan (Smashing Pumpkins): „Layne mal silný hlas so smutným odtieňom. Bol iný ako ostatní speváci, asi pre tú ťažobu v jeho speve. Alice In Chains som videl na jednom z ich posledných koncertov, kde boli predskokanmi Kiss. Hrali vonku, svietli slnko a boli úžasní. Myslím, že je to skvelý spôsob, ako si zapamätať niekoho, kto nám bude chýbať.“ Ann Wilson (Heart): Layne nosil svoju dušu zvonka, nie vnútri. Akoby bol priesvitný. Sme smutní, že sme ho stratili, ale aspoň máme radosť, že už nie je chorý. Konečne je slobodný.“ Mark Arm (Mudhoney): „Najsmutnejšie na tom je, že tí všetci závisláci neboli idioti. Vedeli, čo robia. Ani by som to nenazval tragédiou, neprišla len tak zrazu. Layne bol úplne oddaný hudbe. Napriek tomu, že vyšiel zo sladkého metalového podhubia, pretransformoval hudbu na niečo nové, pozitívne. Škoda, že počas svojej cesty stratil smer.“ Tom Morello: „Layne spieval ako nahnevaný anjel.“ Barret Martin (Screaming Trees, Mad Season): „Spomínam, ako som sa s Laynom bavil o našich predchádzajúcich džoboch. Obaja sme boli stolári. Zhodli sme sa, že robiť hudbu je ťažšie, ako byť stolárom, ktorý na konci dňa nechá náradie v práci a ide domov. No hudbu nosíte v sebe stále, aj keď idete zo štúdia alebo z koncertu. Laynov život bola hudba, preto bol taký dobrý v tom, čo robil.“ Wiliam DuVall (súčasný spevák Alice In Chains)”: Layneho som nikdy nestretol, ale stretol som sa s jeho mamu na spomienkovom koncerte pre jej sny. Hrali sme pesničky od Alice In Chains. Po koncerte za mňou prišla, plakala, chytila moje ruky a povedala, že je na mňa veľmi hrdá. Viem, že ho na poste speváka nemôžem zastúpiť, ale kapelu sme oživili preto, že tie piesne si zaslúžia, aby sme ich hrali naživo. ”