je to najlepší spôsob, ako sprostredkovať moje myšlienky môjmu sedemnásťročnému synovi.“ Týmito slovami raz odpovedal William Buckley, jeden z najvýznamnejších amerických konzervatívnych mysliteľov 20. storočia, na otázku, prečo tak často píše pre časopis Playboy. Bol to zvláštny vzťah, ktorý mali medzi sebou Buckley ako praktizujúci katolík a milovník tradičnej latinskej omše, a na druhej strane Hefner ako vydavateľ Playboya a milovník mnohých žien. V roku 1966 sa obaja stretli v pozoruhodnej televíznej debate (záznam z nej je prístupný na YouTube). Všetci očakávali vášnivú hádku dvoch zapálených oponentov. No Buckley a Hefner, vtedy obaja štyridsiatnici, namiesto toho viedli vážnu debatu o sexe ako dvaja zdržanliví džentlmeni. Jadro filozofie Playboya zhrnul jeho zakladateľ takto: „Myslím, že je ňou antipuritánstvo, teda v skutočnosti reakcia na puritánsku časť našej kultúry.“
päť dolárov
Hugh Hefner sa narodil 9. apríla 1926 v Chicagu. Jeho rodičia boli učitelia a patrili k metodistickej cirkvi, ktorej vierouku vraj veľmi prísne dodržiavali. Kto by chcel veľmi psychologizovať, možno by celý životný príbeh Hefnera ako vlajkonosiča sexuálnej revolúcie interpretoval ako vzburu proti jeho „výčitkami svedomia poznačenej“ pobožnej rodinnej výchove. Paradoxom však je, že jeho matka bola v 50. rokoch jedným z ľudí, ktorí mu poskytli počiatočný kapitál na rozbehnutie Playboya. V časopis veľmi neverila, no podľa Hefnerových slov „mala dôveru vo svojho syna“.
Hef, ako ho prezývajú médiá, mal novinárstvo vždy v krvi. Na strednej škole založil školský časopis a aj neskôr, keď koncom druhej svetovej vojny slúžil v armáde, písal a kreslil pre vojenské noviny. Ako mladíkovi mu namerali IQ 152, hoci bol skôr priemerným študentom. Po vojne študoval psychológiu a sociológiu, popritom stále písal či kreslil. Prácu si našiel v pánskom časopise Esquire, ktorý v roku 1952 opustil za dnes už legendárnych okolností. Požiadal o päťdolárové zvýšenie platu, ktoré mu zamietli. Tak sa naštval a odišiel s tým, že založí svoj vlastný magazín pre pánov.
Myslel si, že to bude vedieť robiť lepšie. Hefner 1. októbra 1953 založil vydavateľstvo, ktoré v decembri toho istého roku prišlo s prvým vydaním kultového pánskeho magazínu. Pôvodne sa mal volať Stag Party (rozlúčka so slobodou), no časopis s podobným názvom už existoval. A tak vznikol Playboy. V angličtine išlo o označenie zámožného muža so zmyslom pre dobrý vkus, ktorý sa rád oddáva vychutnávaniu všemožných potešení života, a teší sa priazni žien. Pre Hefnera bolo vydanie prvého čísla Playboya veľkým rizikom a keď ho vo svojej kuchyni dával dohromady, nebol si istý, či vôbec vyjde druhé číslo. Napokon sa z neho rozpredalo 50-tisíc kusov, a to vďaka dnes už legendárnej fotografii nahej Marilyn Monroe. Playboy predbehol v náklade Esquire po troch rokoch, odkedy začal vychádzať. Dodnes má Hefner doma na čestnom mieste zarámovanú päťdolárovú bankovku ako symbol svojich podnikateľských počiatkov.
dievča od susedov
V rozhovore s inou legendou, talianskou novinárkou Orianou Fallaci, v roku 1967 Hefner vysvetľuje filozofiu výberu žien, ktoré sa stanú playmate mesiaca: „Nikdy to nie je sofistikované dievča – dievča, ktoré by ste nemohli mať. Je to mladé, zdravé, prosté dievča, skrátka dievča od susedov.“ Keď bol raz Hefner konfrontovaný s výčitkou, či jeho časopis náhodou nevykorisťuje sex, len lakonicky poznamenal: „Playboy vykorisťuje sex asi tak, ako časopis Sports Illustrated vykorisťuje šport.“ Bolo by však nespravodlivé označiť Playboy len za „magazín s holými babami“, ktorý pomáhal v 60. a 70. rokoch spoluvytvárať sexuálnu revolúciu.
Časopis uverejňoval kvalitné poviedky autorov ako John Updike, Kurt Vonnegut, Ian Fleming či Vladimir Nabokov. A ťahákom pre čitateľov boli aj niekoľkostranové profilové rozhovory so zaujímavými osobnosťami. Playboy sa teda vždy dal aj čítať, o čom svedčí napríklad edícia v Braillovom písme.Zlatou érou časopisu Playboy boli 60. roky a prvá polovica 70. rokov. Hefner sa stal jeho symbolom. Na mnohých fotkách z tohto obdobia pózuje, držiac fajku, obklopený dievčatami v zajačích kostýmoch.
Neskôr však časopis čelil tvrdej konkurencii iných pánskych časopisov. V poslednom desaťročí ho gniavi aj konkurencia v podobe internetovej pornografie. Od konca 80. rokov väčšinu manažérskych funkcií preniesol Hefner na svoju dcéru Christie, ktorá bola na čele časopisu až do roku 2009. Starý pán zatiaľ vystupoval v reality šou o tom, ako žije vo svojej veľkej vile s tromi „zajačikmi“. Hefnerovo prvé manželstvo sa skončilo v roku 1959 po desiatich rokoch rozvodom. V roku 1989 si vzal za ženu modelku a herečku Kimberley Conrad, ktorá sa vtedy stala playmate roka. Rozviedli sa v roku 2010 po tom, ako ich najmladšie dieťa dosiahlo vek 18 rokov.
Od Silvestra 2012 bol ženatý s vtedy 27-ročnou modelkou Crystal Harris. Za zmienku stojí, že sa mali brať už v lete 2011. No Crystal zrušila svadbu päť dní pred termínom. Číslo Playboya, ktoré vychádzalo v približne v rovnakom čase, malo na titulnej strane práve jej fotku a titulné slová: „Predstavujeme vám princeznú Ameriky, pani Crystal Hefnerovú“. Keď číslo vyšlo (už po odrieknutí svadby), redakcia stihla zareagovať aspoň prekrytím titulku nápisom „nevesta na úteku“. Samozrejme, medzitým boli desiatky, možno stovky mileniek. Hefner bude zrejme pochovaný kúsok od hrobu Marilyn Monroe, ženy, ktorej fotka mu dopomohla k počiatočnému úspechu. Hrobové miesto hneď vedľa nej kúpil v roku 1992 za 75-tisíc dolárov.